Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lajčák spresnil, že dnešným rokovaniam diplomatov aliancie dominovala téma Ukrajiny v širších súvislostiach.
Autor TASR
Brusel 1. apríla (TASR) - Severoatlantická aliancia dnes potvrdila už prijaté rozhodnutie vo vzťahu k Rusku, ktoré znamená zmrazenie technickej a vojenskej spolupráce medzi NATO a Ruskom a zníženie politického dialógu na úroveň veľvyslancov. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení prvého dňa konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.
To, že zostala otvorená linka, hoci iba na úrovni ambasádorov, je podľa Lajčáka dôležité, nakoľko politický dialóg musí pokračovať. Aliancia však očakáva, že prvý krok teraz urobí Moskva.
Lajčák spresnil, že dnešným rokovaniam diplomatov aliancie dominovala téma Ukrajiny v širších súvislostiach.
Z hľadiska ďalšej politiky NATO bola prijatá séria rozhodnutí, týkajúca sa najmä posilnenia vojenskej prítomnosti na východných hraniciach aliancie či posilnenie vzdušného aj pozemného priestoru. Lajčák spresnil, že viacero členov aliancie sa dnes zaviazalo ku konkrétnym opatreniam na ochranu vzdušného priestoru.
"Dianie na Ukrajine a okolo výrazne zmenilo naše úvahy o tom, čo má byť obsahom summitu NATO v septembri," upozornil šéf slovenskej diplomacie. Aliancia podľa neho musí reagovať na to, že sa v jej bezprostrednom susedstve zásadným spôsobom mení bezpečnostná situácia.
Aj preto sa spojenci dohodli na zintenzívnení hliadkovania vzdušného priestoru a posilnení vojenskej prítomnosti v pobaltských krajinách. Tieto krajiny cítia potrebu potvrdenia platnosti článku 5. zmluvy o NATO, o čom v aliancii podľa Lajčáka nikto nepochybuje.
Na otázku TASR, či ministri analyzovali aj možnosť stálej základne NATO na území Pobaltia, Lajčák uviedol, že táto téma bude predmetom ďalších debát vojenských expertov a veľvyslancov pri NATO.
Vo vzťahu k Ukrajine NATO podľa jeho slov prijala opatrenia na posilnenie politického dialógu a spoluprácu v technickej oblasti (pomoc pri vzdelávaní, boj proti korupcii, vojenské obstarávanie a podobne), kde pomocnú ruku podáva aj Slovensko.
Podobné rozhodnutie o posilnení politického dialógu a dôraznejšej technickej spolupráci prijala aliancia aj vo vzťahu k ďalším východným partnerom - Arménsku, Azerbajdžanu a Moldavsku.
To, že zostala otvorená linka, hoci iba na úrovni ambasádorov, je podľa Lajčáka dôležité, nakoľko politický dialóg musí pokračovať. Aliancia však očakáva, že prvý krok teraz urobí Moskva.
Lajčák spresnil, že dnešným rokovaniam diplomatov aliancie dominovala téma Ukrajiny v širších súvislostiach.
Z hľadiska ďalšej politiky NATO bola prijatá séria rozhodnutí, týkajúca sa najmä posilnenia vojenskej prítomnosti na východných hraniciach aliancie či posilnenie vzdušného aj pozemného priestoru. Lajčák spresnil, že viacero členov aliancie sa dnes zaviazalo ku konkrétnym opatreniam na ochranu vzdušného priestoru.
"Dianie na Ukrajine a okolo výrazne zmenilo naše úvahy o tom, čo má byť obsahom summitu NATO v septembri," upozornil šéf slovenskej diplomacie. Aliancia podľa neho musí reagovať na to, že sa v jej bezprostrednom susedstve zásadným spôsobom mení bezpečnostná situácia.
Aj preto sa spojenci dohodli na zintenzívnení hliadkovania vzdušného priestoru a posilnení vojenskej prítomnosti v pobaltských krajinách. Tieto krajiny cítia potrebu potvrdenia platnosti článku 5. zmluvy o NATO, o čom v aliancii podľa Lajčáka nikto nepochybuje.
Na otázku TASR, či ministri analyzovali aj možnosť stálej základne NATO na území Pobaltia, Lajčák uviedol, že táto téma bude predmetom ďalších debát vojenských expertov a veľvyslancov pri NATO.
Vo vzťahu k Ukrajine NATO podľa jeho slov prijala opatrenia na posilnenie politického dialógu a spoluprácu v technickej oblasti (pomoc pri vzdelávaní, boj proti korupcii, vojenské obstarávanie a podobne), kde pomocnú ruku podáva aj Slovensko.
Podobné rozhodnutie o posilnení politického dialógu a dôraznejšej technickej spolupráci prijala aliancia aj vo vzťahu k ďalším východným partnerom - Arménsku, Azerbajdžanu a Moldavsku.
