Slovenský diplomat v rozhovore pre TASR pripomenul, že proces normalizácie vzťahov sa dostal do zlomového bodu.
Autor TASR
Brusel 15. septembra (TASR) - Proces implementácie dohody o normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom musí začať ešte tento rok, inak môže vyjsť nazmar niekoľkoročné úsilie. Uviedol v piatok počas stretnutia s novinármi osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák. Informuje o tom spravodajca TASR.
Srbsko a Kosovo viedli vo štvrtok v Bruseli nové kolo rokovaní o normalizácii napätých vzťahov, rozpory sa im však nepodarilo prekonať. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell upozornil, že to môže poškodiť ich nádeje na vstup do EÚ.
Slovenský diplomat v rozhovore pre TASR pripomenul, že proces normalizácie vzťahov sa dostal do "zlomového bodu" po tom, ako sa vo februári a marci obe strany v severomacedónskom Ochride dohodli na zásadných dokumentoch, ktoré vedú k urovnávaniu vzájomných vzťahov.
"Za šesť mesiacov sa však nezačala reálna implementácia dohody. Obe strany majú obrovskú mieru nedôvery jeden voči druhému. Hovoria, že dajte mi to, čo si zaslúžim a potom urobím to, čo treba," opísal situáciu Lajčák.
Dodal, že takto to nefunguje a preto EÚ predložila sedembodový návrh, ktorý obom stranám umožňuje postupovať paralelne. Napríklad, že Priština začne rokovať o garanciách pre Srbov na severe Kosova a Srbsko začne postupne plniť svoje záväzky. Podľa Lajčáka je návrh EÚ transparentný a merateľný, kedykoľvek sa môže zastaviť ak jedna strana prestane plniť svoje záväzky.
Štvrtkové rokovania medzi kosovským premiérom Albinom Kurtim a srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom označil za zložité. Kurti nový návrh EÚ odmietol, Vučič s ním súhlasil. "Kurti trvá na dokumente, ktorý de facto začína tým, že Srbsko uzná Kosovo a až potom urobí svoju časť práce, čo samozrejme nie je reálna cesta dopredu," vysvetlil Lajčák.
Upozornil, že v tejto chvíli nie je potrebné, aby sa v mene EÚ sústreďoval na ďalšie rokovania s Kosovom a Srbskom. Začína však sériu konzultácií s členskými krajinami EÚ, Britániou a so Spojenými štátmi, na čo využije aj septembrové zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Snahou týchto konzultácií je dospieť k jednotnej a koordinovanej reakcii medzinárodného spoločenstva voči vzťahom medzi Srbskom a Kosovom.
Lajčák zdôraznil, že je nevyhnutné, aby sa spustila implementácia dohody o normalizácii vzťahov ešte tento rok. Ak sa podarí proces nastaviť a rozbehnúť, pobeží aj na budúci rok. "Pokiaľ sa tie zásadné rozhodnutia neprijmú do konca roka, obávam sa, že politický kalendár v Európe a v Spojených štátoch bude taký, že odsunie túto agendu do úzadia. Som presvedčený, že dohoda z Ochridu je najlepší dokument. Obe strany ju prijali a bola by škoda, keby zapadla prachom. V tom prípade nás čaká viac konfliktov, eskalácie napätia a možno aj viac násilia na severe Kosova," skonštatoval.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Srbsko a Kosovo viedli vo štvrtok v Bruseli nové kolo rokovaní o normalizácii napätých vzťahov, rozpory sa im však nepodarilo prekonať. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell upozornil, že to môže poškodiť ich nádeje na vstup do EÚ.
Slovenský diplomat v rozhovore pre TASR pripomenul, že proces normalizácie vzťahov sa dostal do "zlomového bodu" po tom, ako sa vo februári a marci obe strany v severomacedónskom Ochride dohodli na zásadných dokumentoch, ktoré vedú k urovnávaniu vzájomných vzťahov.
"Za šesť mesiacov sa však nezačala reálna implementácia dohody. Obe strany majú obrovskú mieru nedôvery jeden voči druhému. Hovoria, že dajte mi to, čo si zaslúžim a potom urobím to, čo treba," opísal situáciu Lajčák.
Dodal, že takto to nefunguje a preto EÚ predložila sedembodový návrh, ktorý obom stranám umožňuje postupovať paralelne. Napríklad, že Priština začne rokovať o garanciách pre Srbov na severe Kosova a Srbsko začne postupne plniť svoje záväzky. Podľa Lajčáka je návrh EÚ transparentný a merateľný, kedykoľvek sa môže zastaviť ak jedna strana prestane plniť svoje záväzky.
Štvrtkové rokovania medzi kosovským premiérom Albinom Kurtim a srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom označil za zložité. Kurti nový návrh EÚ odmietol, Vučič s ním súhlasil. "Kurti trvá na dokumente, ktorý de facto začína tým, že Srbsko uzná Kosovo a až potom urobí svoju časť práce, čo samozrejme nie je reálna cesta dopredu," vysvetlil Lajčák.
Upozornil, že v tejto chvíli nie je potrebné, aby sa v mene EÚ sústreďoval na ďalšie rokovania s Kosovom a Srbskom. Začína však sériu konzultácií s členskými krajinami EÚ, Britániou a so Spojenými štátmi, na čo využije aj septembrové zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Snahou týchto konzultácií je dospieť k jednotnej a koordinovanej reakcii medzinárodného spoločenstva voči vzťahom medzi Srbskom a Kosovom.
Lajčák zdôraznil, že je nevyhnutné, aby sa spustila implementácia dohody o normalizácii vzťahov ešte tento rok. Ak sa podarí proces nastaviť a rozbehnúť, pobeží aj na budúci rok. "Pokiaľ sa tie zásadné rozhodnutia neprijmú do konca roka, obávam sa, že politický kalendár v Európe a v Spojených štátoch bude taký, že odsunie túto agendu do úzadia. Som presvedčený, že dohoda z Ochridu je najlepší dokument. Obe strany ju prijali a bola by škoda, keby zapadla prachom. V tom prípade nás čaká viac konfliktov, eskalácie napätia a možno aj viac násilia na severe Kosova," skonštatoval.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)