Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnes ráno sa diplomati EÚ stretli s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom vo formáte Priatelia Ukrajiny, kde prebehla komunikácia o tom, ako zlepšiť reformný proces na Ukrajine.
Autor TASR
Brusel 18. januára (TASR) - Dnešnému zasadnutiu Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli dominovali témy ako Sýria, Irak a Ukrajina. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák po skončení ministerského zasadnutia.
Pri hodnotení situácii na Ukrajine bol podľa jeho slov dôraz na podporu reforiem.
"Je nevyhnutné, aby vedenie štátu ukázalo jasnú rozhodnosť, aby ľudia cítili zmenu a zmenu k lepšiemu," povedal Lajčák. Podľa neho je potrebná lepšia koordinácia reformného procesu, a to tak na Ukrajine, ako aj na strane EÚ; časté sú totiž prípady neefektívneho úsilia, keď dochádza buď k zbytočnému zdvojovaniu aktivít alebo k ich nekoordinácii.
Dnes ráno sa diplomati EÚ stretli s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom vo formáte Priatelia Ukrajiny, kde prebehla obojstranná komunikácia o tom, ako zlepšiť reformný proces na Ukrajine. Ministri európskej dvadsaťosmičky ocenili doteraz vykonané reformy, pričom Slovensko hodnotí pozitívne najmä pokrok v oblasti financií a bankového sektora.
Problémy, ktoré EÚ zadefinovala sú najmä v oblasti decentralizácie, verejnej správy a boja proti korupcii.
"Ukrajina si nemôže dovoliť luxus čakať s reformami, kým sa bezpečnostná situácia stabilizuje," povedal Lajčák na margo implementácie minských dohôd. Pripomenul, že vhodným rámcom pre reformy na Ukrajine je dohoda o voľnom obchode s EÚ, ktorá platí od začiatku tohto roka.
Z ostatných zahraničnopolitických tém sa ohľadom situácie v Sýrii ministri zamerali na podporu tamojšieho politického procesu, na kolektívny príspevok EÚ k darcovskej konferencii, ktorá sa uskutoční 4. februára v Londýne a na vplyv napätých vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom na širšie regionálne dianie.
V súvislosti s Irakom sa diplomati EÚ venovali výzve na riešenie humanitárnej situácie obyvateľov a stabilizovanie oblastí, ktoré boli donedávna pod kontrolou islamských radikálov, čo by malo uľahčiť aj návrat utečencov do svojich domovov. Reč bola aj o podpore pre reformu verejnej správy a pre proces zmierenia v Iraku.
Európska komisia by mala pripraviť prehľad, ako môže EÚ priamo podporiť územia oslobodené spod kontroly islamistov a poskytnúť im podporu prostredníctvom irackej vlády.
Lajčák v tejto súvislosti ocenil dnešný pracovný obed ministrov s ich rezortným kolegom z Jordánska, ktorý predstavil svoj pohľad na riešenie krízy v tomto regióne.
Po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci a pred odletom na pracovnú cestu do Srbska sa šéf slovenskej diplomacie stretol s podpredsedom Európskej komisie pre Energetickú úniu Marošom Šefčovičom. Ich stretnutiu dominovala téma projektu plynovodu Nord Stream 2.
Pri hodnotení situácii na Ukrajine bol podľa jeho slov dôraz na podporu reforiem.
"Je nevyhnutné, aby vedenie štátu ukázalo jasnú rozhodnosť, aby ľudia cítili zmenu a zmenu k lepšiemu," povedal Lajčák. Podľa neho je potrebná lepšia koordinácia reformného procesu, a to tak na Ukrajine, ako aj na strane EÚ; časté sú totiž prípady neefektívneho úsilia, keď dochádza buď k zbytočnému zdvojovaniu aktivít alebo k ich nekoordinácii.
Dnes ráno sa diplomati EÚ stretli s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom vo formáte Priatelia Ukrajiny, kde prebehla obojstranná komunikácia o tom, ako zlepšiť reformný proces na Ukrajine. Ministri európskej dvadsaťosmičky ocenili doteraz vykonané reformy, pričom Slovensko hodnotí pozitívne najmä pokrok v oblasti financií a bankového sektora.
Problémy, ktoré EÚ zadefinovala sú najmä v oblasti decentralizácie, verejnej správy a boja proti korupcii.
"Ukrajina si nemôže dovoliť luxus čakať s reformami, kým sa bezpečnostná situácia stabilizuje," povedal Lajčák na margo implementácie minských dohôd. Pripomenul, že vhodným rámcom pre reformy na Ukrajine je dohoda o voľnom obchode s EÚ, ktorá platí od začiatku tohto roka.
Z ostatných zahraničnopolitických tém sa ohľadom situácie v Sýrii ministri zamerali na podporu tamojšieho politického procesu, na kolektívny príspevok EÚ k darcovskej konferencii, ktorá sa uskutoční 4. februára v Londýne a na vplyv napätých vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom na širšie regionálne dianie.
V súvislosti s Irakom sa diplomati EÚ venovali výzve na riešenie humanitárnej situácie obyvateľov a stabilizovanie oblastí, ktoré boli donedávna pod kontrolou islamských radikálov, čo by malo uľahčiť aj návrat utečencov do svojich domovov. Reč bola aj o podpore pre reformu verejnej správy a pre proces zmierenia v Iraku.
Európska komisia by mala pripraviť prehľad, ako môže EÚ priamo podporiť územia oslobodené spod kontroly islamistov a poskytnúť im podporu prostredníctvom irackej vlády.
Lajčák v tejto súvislosti ocenil dnešný pracovný obed ministrov s ich rezortným kolegom z Jordánska, ktorý predstavil svoj pohľad na riešenie krízy v tomto regióne.
Po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci a pred odletom na pracovnú cestu do Srbska sa šéf slovenskej diplomacie stretol s podpredsedom Európskej komisie pre Energetickú úniu Marošom Šefčovičom. Ich stretnutiu dominovala téma projektu plynovodu Nord Stream 2.
