Témy druhého dňa zahŕňajú kybernetickú a klimatickú bezpečnosť, boj s radikálnym extrémizmom a terorizmom a situáciu na Ukrajine.
Autor TASR
Mníchov 19. februára (TASR) - Výzvy dnešného sveta nemôže žiadna krajina riešiť jednotlivo, len multilaterálna, medzinárodná spolupráca nám prinesie silnejšie a efektívnejšie fungovanie na platformách EÚ, NATO i OSN. Európska únia je dnes v ťažkej situácii, brexit zredukoval dvadsaťosmičku na dvadsaťsedmičku, o to viac sa ale tých 27 krajín musí pýtať, ako dokážeme byť silnejší a efektívnejší. Povedala to v sobotu (18. februára) v úvodnom vystúpení druhého dňa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej je teraz najnutnejšie sústrediť sa na tie veci, na ktorých naozaj záleží: na rozvoj spoločnosti, ekonomiku, vytváranie pracovných miest, vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť. Slová nemeckej kancelárky našli ozvenu aj vo vystúpení amerického viceprezidenta Mikea Pencea, ktorý akoby dal bodku za celotýždňovým diplomatickým úsilím Washingtonu potvrdiť zahraničnopolitické priority novej americkej administratívy smerom k európskym spojencom.
Témy druhého dňa konferencie zahŕňajú popri budúcnosti transatlantických vzťahoch a medzinárodného poriadku aj kybernetickú a klimatickú bezpečnosť, boj s radikálnym extrémizmom a terorizmom, bezpečnosť v regióne Ázie a Tichomoria, a, samozrejme, situáciu na Ukrajine, ktorej bola venovaná aj osobitná schôdzka ministrov zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska v tzv. normandskom formáte.
"Ukázalo sa, že vnímanie Minských mierových dohôd je medzi rôznymi aktérmi rôzne – niektorí to považujú za mŕtvy proces, iní naopak nástoja, že ak nemáme nič iné, tak je potrebné pracovať s tým, čo je, a urobiť všetko pre naplnenie týchto dohôd. Podľa môjho názoru tento proces nie je mŕtvy, ale ani živý; potrebuje novú energiu, novú vzpruhu, ktorú by sme mu mali vdýchnuť," povedal na margo dnešných diskusií na túto tému minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý na konferencii zastupuje Slovenskú republiku.
Téma konfliktu na Donbase a spolupráce medzi Moskvou a alianciou vo formáte Rady NATO-Rusko dominovali aj stretnutiu M. Lajčáka s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. Lajčák zdôraznil, že Slovensko uprednostňuje vecný dialóg s Ruskom o všetkých otázkach. "Uvítali sme dosiahnuté lokálne prímerie na východe Ukrajiny a podporujeme práce na cestovnej mape, dohodnutej na implementáciu Minských dohôd. Zasadzujeme sa za politické riešenie konfliktu. Rovnako by sme uvítali opätovné otvorenie komunikačného kanála medzi Ruskom a NATO," povedal slovenský minister.
M. Lajčák absolvoval počas tretieho dňa konferencie aj rad bilaterálnych stretnutí - v prvom z nich s premiérom Čiernej Hory Duškom Markovičom tlmočil podporu Slovenska pre čiernohorské euroatlantické integračné úsilie. Minister ubezpečil D. Markoviča, že Slovensko pozorne sleduje vnútropolitický vývoj v krajine a zasadzuje sa za proaktívny dialóg vlády s opozíciou, aby sa táto vrátila do parlamentných lavíc a prestala bojkotovať prácu zákonodarného zboru.
S tureckým partnerom Mevlütom Čavušoglom minister M. Lajčák diskutoval najmä o riešení cyperskej otázky, rokovaniach o budúcnosti Sýrie v Astane, dotkli sa aj vzťahov Turecka s EÚ. Turecký minister vysoko ocenil konštruktívnu úlohu, ktorú Slovensko zohralo počas polročného predsedníctva v Rade EÚ pri udržiavaní dynamiky rozširovacieho procesu. Turecko naďalej vnímame ako kandidátsku krajinu strategického významu.
Západný Balkán, vzťahy s novou americkou administratívou, budúcnosť EÚ a spolupráca medzi Nemeckom a V4 boli hlavnými témami bilaterálneho stretnutia M. Lajčáka s poradcom nemeckej kancelárky Christophom Heusgenom. Minister podčiarkol, že Slovensko plne podporuje snahy o posilnenie spôsobilosti európskych krajín vo sfére bezpečnosti a obrany, pričom v tejto veci podľa neho musíme viesť dialóg s USA. Nemecko považujeme za nášho strategického partnera v EÚ a sme pripravení s Berlínom úzko spolupracovať tak na bilaterálnej úrovni, ako aj vo formáte Vyšehradskej štvorky. Partneri si tiež vymenili názory na situáciu na západnom Balkáne a možnosti, ako pomôcť regiónu riešiť nahromadené problémy.
M. Lajčák absolvoval dvojstranné stretnutia aj s nórskym ministrom zahraničných vecí Börgeom Brendeom, macedónskym rezortným partnerom Nikolom Poposkim, argentínskou ministerkou Suzannou Malcorrovou, predsedom Rady ministrov Bosny a Hercegoviny Denisom Zvizdičom a ďalšími.
TASR o tom informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Témy druhého dňa konferencie zahŕňajú popri budúcnosti transatlantických vzťahoch a medzinárodného poriadku aj kybernetickú a klimatickú bezpečnosť, boj s radikálnym extrémizmom a terorizmom, bezpečnosť v regióne Ázie a Tichomoria, a, samozrejme, situáciu na Ukrajine, ktorej bola venovaná aj osobitná schôdzka ministrov zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska v tzv. normandskom formáte.
"Ukázalo sa, že vnímanie Minských mierových dohôd je medzi rôznymi aktérmi rôzne – niektorí to považujú za mŕtvy proces, iní naopak nástoja, že ak nemáme nič iné, tak je potrebné pracovať s tým, čo je, a urobiť všetko pre naplnenie týchto dohôd. Podľa môjho názoru tento proces nie je mŕtvy, ale ani živý; potrebuje novú energiu, novú vzpruhu, ktorú by sme mu mali vdýchnuť," povedal na margo dnešných diskusií na túto tému minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý na konferencii zastupuje Slovenskú republiku.
Téma konfliktu na Donbase a spolupráce medzi Moskvou a alianciou vo formáte Rady NATO-Rusko dominovali aj stretnutiu M. Lajčáka s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. Lajčák zdôraznil, že Slovensko uprednostňuje vecný dialóg s Ruskom o všetkých otázkach. "Uvítali sme dosiahnuté lokálne prímerie na východe Ukrajiny a podporujeme práce na cestovnej mape, dohodnutej na implementáciu Minských dohôd. Zasadzujeme sa za politické riešenie konfliktu. Rovnako by sme uvítali opätovné otvorenie komunikačného kanála medzi Ruskom a NATO," povedal slovenský minister.
M. Lajčák absolvoval počas tretieho dňa konferencie aj rad bilaterálnych stretnutí - v prvom z nich s premiérom Čiernej Hory Duškom Markovičom tlmočil podporu Slovenska pre čiernohorské euroatlantické integračné úsilie. Minister ubezpečil D. Markoviča, že Slovensko pozorne sleduje vnútropolitický vývoj v krajine a zasadzuje sa za proaktívny dialóg vlády s opozíciou, aby sa táto vrátila do parlamentných lavíc a prestala bojkotovať prácu zákonodarného zboru.
S tureckým partnerom Mevlütom Čavušoglom minister M. Lajčák diskutoval najmä o riešení cyperskej otázky, rokovaniach o budúcnosti Sýrie v Astane, dotkli sa aj vzťahov Turecka s EÚ. Turecký minister vysoko ocenil konštruktívnu úlohu, ktorú Slovensko zohralo počas polročného predsedníctva v Rade EÚ pri udržiavaní dynamiky rozširovacieho procesu. Turecko naďalej vnímame ako kandidátsku krajinu strategického významu.
Západný Balkán, vzťahy s novou americkou administratívou, budúcnosť EÚ a spolupráca medzi Nemeckom a V4 boli hlavnými témami bilaterálneho stretnutia M. Lajčáka s poradcom nemeckej kancelárky Christophom Heusgenom. Minister podčiarkol, že Slovensko plne podporuje snahy o posilnenie spôsobilosti európskych krajín vo sfére bezpečnosti a obrany, pričom v tejto veci podľa neho musíme viesť dialóg s USA. Nemecko považujeme za nášho strategického partnera v EÚ a sme pripravení s Berlínom úzko spolupracovať tak na bilaterálnej úrovni, ako aj vo formáte Vyšehradskej štvorky. Partneri si tiež vymenili názory na situáciu na západnom Balkáne a možnosti, ako pomôcť regiónu riešiť nahromadené problémy.
M. Lajčák absolvoval dvojstranné stretnutia aj s nórskym ministrom zahraničných vecí Börgeom Brendeom, macedónskym rezortným partnerom Nikolom Poposkim, argentínskou ministerkou Suzannou Malcorrovou, predsedom Rady ministrov Bosny a Hercegoviny Denisom Zvizdičom a ďalšími.
TASR o tom informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.