Rozhovor Macrona s Lapidom sa týkal aj rokovaní o náleziskách plynu medzi Libanonom a Izraelom.
Autor TASR
Paríž 6. júla (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nový izraelský premiér Jair Lapid v utorok po rokovaní v Paríži vyjadrili želanie spolupracovať na potláčaní ambícií Iránu v blízkovýchodnom regióne. Informoval o tom spravodajský web France 24.
Lapid na brífingu po rokovaní zdôraznil zbližovanie názorov s Macronom na potrebu "reagovať" na hrozbu, ktorú podľa neho predstavuje Irán na Blízkom východe.
Obaja lídri vzali súčasne na vedomie rozdielnosť svojich stanovísk na dohodu z roku 2015 o jadrovom programe Iránu, ktorú sa Európania snažia zachrániť, ale ktorú Izrael považuje za úplne neúčinnú, informovala v noci na stredu agentúra AFP.
Pripomenul, že Macron bol v roku 2018 "prvým svetovým lídrom, ktorý hovoril o potrebe novej, efektívnejšej dohody s Iránom".
"Mali ste pravdu," povedal Lapid počas prejavu v Elyzejskom paláci. "Súčasná situácia nemôže pokračovať. Povedie to k pretekom v zbrojení na Blízkom východe, ktoré ohrozia svetový mier," varoval.
Ako uviedla AFP, izraelskí predstavitelia, ktorí sa obávajú, že Irán získa jadrové zbrane – čo Teherán popiera – poukazujú najmä na to, že zrušenie sankcií umožní Teheránu získať financie a zvýšiť aj pomoc svojim spojencom na izraelských hraniciach, ako je libanonský Hizballáh alebo palestínsky Hamas.
Rozhovor Macrona s Lapidom sa týkal aj rokovaní o náleziskách plynu medzi Libanonom a Izraelom.
Lapid sa pred odletom do Európy netajil, že chce Francúzsko požiadať o pomoc pri týchto rokovaniach, pretože ako bývalá koloniálna mocnosť udržiava s Libanonom naďalej tesné vzťahy.
Libanon a Izrael sú oficiálne stále vo vojnovom stave, ale v októbri roku 2020 začali pod záštitou Washingtonu bezprecedentné rokovania o vytýčení námornej hranice s cieľom odstrániť prekážky pri ťažbe uhľovodíkov.
Rozhovory však boli v máji 2021 prerušené kvôli sporom o rozlohu spornej oblasti.
Deň po nástupe Lapida do premiérskej funkcie izraelská armáda oznámila, že zostrelila tri bezpilotné lietadlá libanonského hnutia Hizballáh, ktoré podľa nej smerovali na plynové pole Kariš v Stredozemnom mori, ktoré je v posledných týždňoch centrom zvýšeného napätia medzi Izraelom a Libanonom.
"Libanonská vláda musí kontrolovať Hizballáh, inak budeme nútení to urobiť my," povedal Lapid novinárom pred odletom do Paríža. "Hizballáh pokračuje v terorizme a podkopáva schopnosť Libanonu dosiahnuť dohodu o námornej hranici," uviedol zasa tento víkend.
Izrael podpísal v polovici júna dohodu o dodávkach zemného plynu do Egypta, ktorý ho plánuje skvapalniť a dodávať do Európy.
Európa sa snaží diverzifikovať svoje dodávky energonosičov po tom, ako sa Rusko rozhodlo prerušiť dodávky plynu do viacerých európskych krajín.
Lapidova cesta do Paríža sa uskutočnila pred návštevou prezidenta USA Joea Bidena, ktorý na budúci týždeň navštívi Izrael, okupovaný západný breh Jordánu a Saudskú Arábiu. Pôjde o jeho prvú cestu po Blízkom východe od nástupu do funkcie.
Lapid na brífingu po rokovaní zdôraznil zbližovanie názorov s Macronom na potrebu "reagovať" na hrozbu, ktorú podľa neho predstavuje Irán na Blízkom východe.
Obaja lídri vzali súčasne na vedomie rozdielnosť svojich stanovísk na dohodu z roku 2015 o jadrovom programe Iránu, ktorú sa Európania snažia zachrániť, ale ktorú Izrael považuje za úplne neúčinnú, informovala v noci na stredu agentúra AFP.
Pripomenul, že Macron bol v roku 2018 "prvým svetovým lídrom, ktorý hovoril o potrebe novej, efektívnejšej dohody s Iránom".
"Mali ste pravdu," povedal Lapid počas prejavu v Elyzejskom paláci. "Súčasná situácia nemôže pokračovať. Povedie to k pretekom v zbrojení na Blízkom východe, ktoré ohrozia svetový mier," varoval.
Ako uviedla AFP, izraelskí predstavitelia, ktorí sa obávajú, že Irán získa jadrové zbrane – čo Teherán popiera – poukazujú najmä na to, že zrušenie sankcií umožní Teheránu získať financie a zvýšiť aj pomoc svojim spojencom na izraelských hraniciach, ako je libanonský Hizballáh alebo palestínsky Hamas.
Rozhovor Macrona s Lapidom sa týkal aj rokovaní o náleziskách plynu medzi Libanonom a Izraelom.
Lapid sa pred odletom do Európy netajil, že chce Francúzsko požiadať o pomoc pri týchto rokovaniach, pretože ako bývalá koloniálna mocnosť udržiava s Libanonom naďalej tesné vzťahy.
Libanon a Izrael sú oficiálne stále vo vojnovom stave, ale v októbri roku 2020 začali pod záštitou Washingtonu bezprecedentné rokovania o vytýčení námornej hranice s cieľom odstrániť prekážky pri ťažbe uhľovodíkov.
Rozhovory však boli v máji 2021 prerušené kvôli sporom o rozlohu spornej oblasti.
Deň po nástupe Lapida do premiérskej funkcie izraelská armáda oznámila, že zostrelila tri bezpilotné lietadlá libanonského hnutia Hizballáh, ktoré podľa nej smerovali na plynové pole Kariš v Stredozemnom mori, ktoré je v posledných týždňoch centrom zvýšeného napätia medzi Izraelom a Libanonom.
"Libanonská vláda musí kontrolovať Hizballáh, inak budeme nútení to urobiť my," povedal Lapid novinárom pred odletom do Paríža. "Hizballáh pokračuje v terorizme a podkopáva schopnosť Libanonu dosiahnuť dohodu o námornej hranici," uviedol zasa tento víkend.
Izrael podpísal v polovici júna dohodu o dodávkach zemného plynu do Egypta, ktorý ho plánuje skvapalniť a dodávať do Európy.
Európa sa snaží diverzifikovať svoje dodávky energonosičov po tom, ako sa Rusko rozhodlo prerušiť dodávky plynu do viacerých európskych krajín.
Lapidova cesta do Paríža sa uskutočnila pred návštevou prezidenta USA Joea Bidena, ktorý na budúci týždeň navštívi Izrael, okupovaný západný breh Jordánu a Saudskú Arábiu. Pôjde o jeho prvú cestu po Blízkom východe od nástupu do funkcie.