Berlín 26. septembra (TASR) - Prvá spoločná diskusia všetkých kandidátov na post nemeckého kancelára a lídrov volebných kandidátok "Berliner Runde" na stanici ZDF, ktorá sa konala po nedeľňajších voľbách do Spolkového snemu, ukázala nejednotnosť. Ako píše denník Kurier, podľa sociálneho demokrata Olafa Scholza dopadli voľby jednoznačne v prospech SPD. O funkciu kancelára sa okrem neho však naďalej uchádza i kandidát kresťanských demokratov Armin Laschet.

Kancelára si Nemci nevolia priamo; vyberá sa hlasovaním v dolnej komore parlamentu (Bundestagu) po vzniku novej vlády, približuje agentúra AFP. Znamená to, že kancelárka Angela Merkelová by mohla v úrade zostať ešte niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, a to dovtedy, kým sa strany dohodnú na podobe novej koaličnej vlády.

Po mnohých rokoch dvojkoaličných vlád budú zrejme tentoraz na dosiahnutie väčšiny v parlamente potrebné tri strany, čo je podľa AFP bežné síce v krajinských parlamentoch, avšak nie na spolkovej úrovni.

Vo väčšine krajín so systémom parlamentnej demokracie nominuje prezident zostavením vlády zvyčajne stranu, ktorá vyhrala voľby. V Nemecku sa však na sondážnych rozhovoroch môžu zúčastňovať v podstate všetky strany. V tejto počiatočnej fáze, ktorá nie je časovo obmedzená, môžu jednotlivé politické subjekty viesť koaličné rokovania paralelne - zvyčajne si ale najväčšia strana prizve na diskusie menšie strany.

Foto: TASR/AP

Rozhovory medzi stranami sa začnú hneď po tom, čo budú známe oficiálne výsledky. V pondelok sa uskutočnia stretnutia vedenia jednotlivých strán a budúci týždeň sa budú konať i prvé mítingy novozvolených poslancov, pričom SPD aj únia CDU/CSU majú rokovať v utorok.

Laschet vyzval v relácii Berliner Runde na rýchle vytvorenie vlády - "v každom prípade pred Vianocami". Ide podľa neho o to, či si vládne strany trúfnu spoločne manažovať krízu. Dve najpálčivejšie otázky dvoch predchádzajúcich vlád - utečenecká politika a koronavírusová pandémia - totiž podľa neho nehrali v koaličnej zmluve nijakú rolu. Preto by sa strany, ako zdôvodnil, nemali počas sondážnych rokovaní donekonečna hádať o presných formuláciách.

Šéf CDU ohľadom budúcej formy kabinetu povedal, že si "želá vládu, kde sa spájajú rozličné pozície. Malo by to byť spojenectvo, ktoré spája rôzne smery. Na tom som pripravený". "Nie vždy mala kancelára strana, ktorá skončila na prvom mieste," dodal.

Zelení si nechávajú podľa spolupredsedu strany Roberta Habecka všetky možnosti prípadných koaličných rokovaní otvorené. "Chceme vládnuť," zdôraznil s tým, že majú "dobré šance byť súčasťou budúcej vlády". Zelení zvolali zjazd strany, na ktorom by mohli rozhodnúť o tom, s kým budú viesť sondážne rozhovory, na 2. októbra.

Šéf Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner tvrdí, že jeho strana by mala o zostavovaní vlády najprv spoločne rokovať so Zelenými, a to ešte predtým, než povedú sondážne rokovania s úniou CDU/CSU a SPD.

Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného parlamentu sa musí konať najneskôr 30 dní po voľbách, čiže do 26. októbra.

Po tom, čo strany ukončia koaličné rokovania, podpíšu koaličnú zmluvu a rozhodnú o prerozdelení ministerstiev, nominujú pred oficiálnym hlasovaním v Bundestagu svojho favorita na pozíciu budúceho kancelára. Po predošlých voľbách 24. septembra 2017 bola Merkelová v koaličnej vláde CDU/CSU a SPD na poste kancelárky oficiálne potvrdená až 14. marca 2018, pripomína AFP.