Minsk/Brusel 21. septembra (TASR) - Traja členovia predsedníctva Koordinačnej rady Sviatlana Cichanovská, Voľha Kavaľkovová a Pavel Latuška, ktorí sú na slobode vďaka tomu, že krátko po prezidentských voľbách v obave z represií odišli z Bieloruska do zahraničia, vystúpili v pondelok pred členmi zahraničného výboru Európskeho parlamentu (EP).

Ešte pred týmto zasadnutím Cichanovská v Bruseli na brífingu s predsedom EP Davidom Sassolim apelovala na medzinárodné spoločenstvo, aby neuznávalo legitímnosť zvolenia Alexandra Lukašenka, pretože v očiach bieloruského ľudu nie je legitímnym prezidentom.

Cichanovská vo svojom príhovore k europoslancom uviedla, že "nepokoje v Bielorusku nie sú geopolitickou revolúciou. Nie sú proruské, ani protiruské. Nie sú proeurópske, ani protieurópske. Toto je probieloruská a demokratická revolúcia".

Zdôraznila, že protesty sú "výlučne pokojné a nenásilné". "Sme príkladom pre svet, ako bojovať za slobodu a demokraciu," vyhlásila Cichanovská a dodala, že protestné hnutie v Bielorusku vedené ženami zahŕňa "všetky vrstvy spoločnosti".

Uviedla, že "toto leto sa zrodilo nové Bielorusko: také, aké svet nikdy predtým nevidel. Otvorili sme novú kapitolu našich dejín".

Pripomenula, že sa naďalej zasadzuje za prepustenie politických väzňov, skoncovanie s policajným násilím a za usporiadanie nových prezidentských volieb.

Koordinačnú radu, ktorej vznik iniciovala už z exilu, kam sa uchýlila tesne po voľbách, označila za platformu pre dialóg a riešenie krízy. Na pôde EÚ však zdôraznila, že bieloruské vedenie odmieta rokovať s predstaviteľmi Koordinačnej rady, núti ich opustiť krajinu alebo ich väzní.

Voľha Kavaľkovová sa vo svojom vystúpení vrátila k Lukašenkovi a tomu, že bol v Európe vnímaný ako garant nezávislého Bieloruska. Pripomenula však, že to bol práve Lukašenko, kto "podpísal dohodu o zväzovom štáte s Ruskom, zatiahol Bielorusko do vojenského bloku s Ruskom, ničil bieloruskú kultúru, jazyk a vzdelanosť, zatkol a väznil bieloruských vlastencov".

Na druhej strane — podľa Kavaľkovovej — Lukašenko "strašil Rusko mýtickou hrozbou Západu" a "dostával (od Ruska) pôžičky, diplomatickú, informačnú a inú podporu". Lukašenko sa o niečo podobné pokúša aj teraz, ale s najväčšou pravdepodobnosťou je Kremeľ už z neho "dosť unavený".

Bývalý bieloruský diplomat Pavel Latuška vo svojom videopríhovore europoslancov informoval, že počas protestov bieloruské úrady zadržali asi 12.000 občanov. Protesty si vyžiadali aj obete na životoch a viacero ľudí je nezvestných. Kým Latuška podľa portálu TUT.by hovoril o siedmich obetiach, oficiálne údaje uvádzajú troch mŕtvych.

Latuška uviedol, že ľudskoprávni aktivisti majú informácie o viac ako 1800 hláseniach o násilí, ktorého sa voči demonštrantom dopustili príslušníci polície. Do Litvy a Poľska sa po voľbách uchýlilo asi 800 bieloruských občanov, ktorí "sa stali de facto utečencami".

Tento bývalý diplomat vo svojom príhovore vyjadril nádej, že Rusko "konečne, v záujme zachovania priateľských vzťahov, začne počúvať hlas bieloruského ľudu". Vyhlásil tiež, že "nemáme záujem o priateľstvo s Ruskom proti EÚ, rovnako ako nám nenapadli myšlienky o prehlbovaní vzťahov s EÚ proti Rusku".

Latuška podporil návrh na vznik informačného centra bieloruskej Koordinačnej rady v Bruseli, ktorá bude štruktúry EÚ bezprostredne informovať o situácii v Bielorusku.

Zdôraznil aj dôležitosť rozhodnutia, že EP a Európska komisia nebudú Lukašenka ako prezidenta Bieloruskej republiky uznávať po 5. novembri, keď mu vyprší jeho súčasný mandát. Latuška poznamenal, že takéto rozhodnutia by mali prijímať aj národné orgány v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Podľa Latušku by Európska únia a Rusko by mali zabezpečiť, aby sa začal dialóg medzi bieloruským vedením a občianskou spoločnosťou v Bielorusku, pričom poslanci Európskeho parlamentu by sa mali pokúsiť ovplyvniť v tomto smere svojich ruských partnerov.