Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Laureátov budú oznamovať postupne od 7. do 14 októbra.
Autor TASR
Oslo 3. októbra (TASR) - Nositelia Nobelových cien budú známi už na budúci týždeň. Najsledovanejšou cenou bude už tradične Nobelova cena za mier, ktorej nositeľa Nobelov výbor, zložený z členov volených nórskym parlamentom, vyberie v čase eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe, pokračujúcej vojny na Ukrajine, hladomoru v Sudáne a ďalších konfliktov na celom svete. Laureátov budú oznamovať postupne od 7. do 14 októbra. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a oficiálnej webovej stránky Nobelových cien.
Laureáta najprestížnejšej z Nobelových cien vyhlásia 11. októbra a bude ním osoba alebo organizácia, ktorá "vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov".
Dan Smith zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru však navrhuje, že vzhľadom na bezútešnú situáciu vo svete by Nobelovu cenu za mier tento rok nemal dostať nikto.
"Možno nastal čas povedať: Áno, mnohí ľudia pracujú veľmi tvrdo, ale nedarí sa im. Potrebujeme, aby sa viac ľudí a svetových lídrov zobudilo a uvedomilo si, že sme v mimoriadne nebezpečnej situácii," uviedol Smith pre agentúru AFP. "V súčasnosti máme na svete viac ako 50 ozbrojených konfliktov. Miera úmrtí v nich sa za uplynulé dve desaťročia dramaticky zvýšila," dodal Smith.
Napriek tomu, že na neodovzdanie ceny existuje viacero precedensov, AFP pripomína, že je to vysoko nepravdepodobné. Nobelov výbor naposledy laureáta Nobelovej ceny za mier neoznámil v roku 1972. Výbor vtedy svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, avšak predpokladá sa, že výbor laureáta nezvolil, pretože nenašiel žiadneho žijúceho vhodného kandidáta. Výbor laureáta nezvolil ani počas prvej a druhej svetovej vojny.
"Som presvedčený, že aj tento rok sa nájde dôstojný kandidát na cenu za mier," uviedol pre AFP tajomník výboru Olav Njolstad. Celkovo bolo na Nobelovu cenu za mier predložených 286 nominácií.
Na zozname tohtoročných kandidátov sa nachádzajú viaceré organizácie pôsobiace na Blízkom východe, ako napríklad Agentúra OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA), palestínska ľudskoprávna skupina Al-Hak, jej izraelský náprotivok Be-celem a Medzinárodný súdny dvor.
Vzhľadom na existenčné riziká, ktoré pre ľudstvo predstavujú autonómne zbraňové systémy na báze umelej inteligencie, viacerí pozorovatelia uviedli ako možného laureáta aj Kampaň za zastavenie vraždiacich robotov, ktorá sa usiluje o zákaz týchto zbraní.
Nobelova cena nesie meno švédskeho vynálezcu, podnikateľa a filantropa Alfreda Nobela (1833-96). Ten vo svojej poslednej vôli poveril Švédsku akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru. Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament.
Medzi najznámejších nositeľov Nobelovej ceny za mier patria Nelson Mandela, Barack Obama, Jásir Arafat a Jicchak Rabin, Michail Gorbačov, Henry Kissinger a organizácie ako Európska únia, OSN, Lekári bez hraníc alebo Medzinárodný výbor Červeného kríža. Minulý rok cenu získala väznená iránska aktivistka Narghís Mohammadiová za svoj boj proti útlaku žien v Iráne
Laureáta najprestížnejšej z Nobelových cien vyhlásia 11. októbra a bude ním osoba alebo organizácia, ktorá "vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov".
Dan Smith zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru však navrhuje, že vzhľadom na bezútešnú situáciu vo svete by Nobelovu cenu za mier tento rok nemal dostať nikto.
"Možno nastal čas povedať: Áno, mnohí ľudia pracujú veľmi tvrdo, ale nedarí sa im. Potrebujeme, aby sa viac ľudí a svetových lídrov zobudilo a uvedomilo si, že sme v mimoriadne nebezpečnej situácii," uviedol Smith pre agentúru AFP. "V súčasnosti máme na svete viac ako 50 ozbrojených konfliktov. Miera úmrtí v nich sa za uplynulé dve desaťročia dramaticky zvýšila," dodal Smith.
Napriek tomu, že na neodovzdanie ceny existuje viacero precedensov, AFP pripomína, že je to vysoko nepravdepodobné. Nobelov výbor naposledy laureáta Nobelovej ceny za mier neoznámil v roku 1972. Výbor vtedy svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, avšak predpokladá sa, že výbor laureáta nezvolil, pretože nenašiel žiadneho žijúceho vhodného kandidáta. Výbor laureáta nezvolil ani počas prvej a druhej svetovej vojny.
"Som presvedčený, že aj tento rok sa nájde dôstojný kandidát na cenu za mier," uviedol pre AFP tajomník výboru Olav Njolstad. Celkovo bolo na Nobelovu cenu za mier predložených 286 nominácií.
Na zozname tohtoročných kandidátov sa nachádzajú viaceré organizácie pôsobiace na Blízkom východe, ako napríklad Agentúra OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA), palestínska ľudskoprávna skupina Al-Hak, jej izraelský náprotivok Be-celem a Medzinárodný súdny dvor.
Vzhľadom na existenčné riziká, ktoré pre ľudstvo predstavujú autonómne zbraňové systémy na báze umelej inteligencie, viacerí pozorovatelia uviedli ako možného laureáta aj Kampaň za zastavenie vraždiacich robotov, ktorá sa usiluje o zákaz týchto zbraní.
Nobelova cena nesie meno švédskeho vynálezcu, podnikateľa a filantropa Alfreda Nobela (1833-96). Ten vo svojej poslednej vôli poveril Švédsku akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru. Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament.
Medzi najznámejších nositeľov Nobelovej ceny za mier patria Nelson Mandela, Barack Obama, Jásir Arafat a Jicchak Rabin, Michail Gorbačov, Henry Kissinger a organizácie ako Európska únia, OSN, Lekári bez hraníc alebo Medzinárodný výbor Červeného kríža. Minulý rok cenu získala väznená iránska aktivistka Narghís Mohammadiová za svoj boj proti útlaku žien v Iráne
