Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mohammadíová (51) dlhodobo patrí medzi najznámejšie iránske aktivistky, opakovane ju už zatkli a za mrežami celkovo strávila už niekoľko rokov.
Autor TASR
Teherán 6. novembra (TASR) - Väznená iránska držiteľka tohoročnej Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová začala v pondelok držať hladovku na protest proti podmienkam svojho uväznenia, ako aj proti povinnému noseniu hidžábu. Oznámila to v pondelok kampaň lobujúca za jej prepustenie, píše TASR podľa agentúry AP.
Mohammadíová podľa vyhlásenia týchto aktivistov informovala "prostredníctvom správy z (teheránskej) väznice Evín svoju rodinu o tom, že pred niekoľkými hodinami začala držať hladovku". Iránske médiá o hladovke Mohammadíovej bezprostredne neinformovali.
Kampaň za jej prepustenie tiež pripomenula, že Mohammadíová sa spoločne so svojim právnikom už niekoľko týždňov usiluje o to, aby mohla byť prevezená do nemocnice, ktorá sa špecializuje na liečbu srdca a pľúc. Aktivisti nespresnili, akými chorobami Mohammadíová trpí, no uviedli, že vo väzení nedávno podstúpila vyšetrenie srdca pomocou ultrazvuku.
Predmetné vyšetrenie podľa vyjadrenia jej rodiny odhalilo, že aktivistka má upchaté dve žily a trpí aj pľúcnou hypertenziou. Mohammadíovej stav si podľa jej príbuzných vyžaduje ďalšie odborné vyšetrenia ako koronárny angiogram a röntgen pľúc.
Prevoz do nemocnice jej však vedenie väznice nedávno zamietlo, pričom ho odôvodnilo jej pretrvávajúcim odmietaním nosenia hidžábu. "Je ochotná riskovať život tým, že nebude nosiť 'nanútený hidžáb', dokonca ani kvôli lekárskemu ošetreniu," uviedla minulý týždeň aktivistkina rodina.
Mohammadíová (51) dlhodobo patrí medzi najznámejšie iránske aktivistky, opakovane ju už zatkli a za mrežami celkovo strávila už niekoľko rokov. Bola tiež jednou z vedúcich osobností celoštátnych masových protestov vyvolaných vlaňajšou smrťou 22-ročnej Mahsy Amíniovej, ktorá zomrela vo väzbe po zadržaní mravnostnou políciou práve pre údajne nesprávny spôsob nosenia hidžábu.
Po udelení Nobelovej ceny táto aktivistka vyhlásila, že za žiadnu cenu nebude nosiť hidžáb, ako to vyžadujú iránske zákony prijaté krátko po iránskej islamskej revolúcii z roku 1979.
Mohammadíová nedávno označila za "vraždu" aj ďalšiu smrť iránskej tínedžerky Armity Garawandovej, ktorá podľa aktivistov zomrela po tom, ako ju na stanici metra v Teheráne napadla mravnostná polícia, lebo taktiež nemala správne nasadený hidžáb. Iránske úrady použitie násilia zo strany polície v tomto prípade popreli a tvrdia že tínedžerka "omdlela" v dôsledku nízkeho krvného tlaku, pričom spadla, udrela si hlavu a upadla do kómy. V nemocnici neskôr zomrela.
Mohammadíová podľa vyhlásenia týchto aktivistov informovala "prostredníctvom správy z (teheránskej) väznice Evín svoju rodinu o tom, že pred niekoľkými hodinami začala držať hladovku". Iránske médiá o hladovke Mohammadíovej bezprostredne neinformovali.
Kampaň za jej prepustenie tiež pripomenula, že Mohammadíová sa spoločne so svojim právnikom už niekoľko týždňov usiluje o to, aby mohla byť prevezená do nemocnice, ktorá sa špecializuje na liečbu srdca a pľúc. Aktivisti nespresnili, akými chorobami Mohammadíová trpí, no uviedli, že vo väzení nedávno podstúpila vyšetrenie srdca pomocou ultrazvuku.
Predmetné vyšetrenie podľa vyjadrenia jej rodiny odhalilo, že aktivistka má upchaté dve žily a trpí aj pľúcnou hypertenziou. Mohammadíovej stav si podľa jej príbuzných vyžaduje ďalšie odborné vyšetrenia ako koronárny angiogram a röntgen pľúc.
Prevoz do nemocnice jej však vedenie väznice nedávno zamietlo, pričom ho odôvodnilo jej pretrvávajúcim odmietaním nosenia hidžábu. "Je ochotná riskovať život tým, že nebude nosiť 'nanútený hidžáb', dokonca ani kvôli lekárskemu ošetreniu," uviedla minulý týždeň aktivistkina rodina.
Mohammadíová (51) dlhodobo patrí medzi najznámejšie iránske aktivistky, opakovane ju už zatkli a za mrežami celkovo strávila už niekoľko rokov. Bola tiež jednou z vedúcich osobností celoštátnych masových protestov vyvolaných vlaňajšou smrťou 22-ročnej Mahsy Amíniovej, ktorá zomrela vo väzbe po zadržaní mravnostnou políciou práve pre údajne nesprávny spôsob nosenia hidžábu.
Po udelení Nobelovej ceny táto aktivistka vyhlásila, že za žiadnu cenu nebude nosiť hidžáb, ako to vyžadujú iránske zákony prijaté krátko po iránskej islamskej revolúcii z roku 1979.
Mohammadíová nedávno označila za "vraždu" aj ďalšiu smrť iránskej tínedžerky Armity Garawandovej, ktorá podľa aktivistov zomrela po tom, ako ju na stanici metra v Teheráne napadla mravnostná polícia, lebo taktiež nemala správne nasadený hidžáb. Iránske úrady použitie násilia zo strany polície v tomto prípade popreli a tvrdia že tínedžerka "omdlela" v dôsledku nízkeho krvného tlaku, pričom spadla, udrela si hlavu a upadla do kómy. V nemocnici neskôr zomrela.
