Macron už 23. júla vylúčil možnosť vymenovať za premiérku zástupkyňu NFP Luciu Castetsovú, pričom dôvodil, že sa jej nepodarí získať podporu dostatočného počtu poslancov.
Autor TASR
Paríž 18. augusta (TASR) - Krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) pohrozila prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podaním ústavnej žaloby pre podozrenie zo spáchania "inštitucionálneho prevratu proti demokracii". Podľa LFI sa Macron tohto skutku dopustil tým, že údajne odmieta vziať na vedomie výsledok júlových predčasných parlamentných volieb.
Toto vyhlásenie zverejnené v nedeľu na webe periodika La Tribune a citované na webe BFM podpísal líder LFI Jean-Luc Mélenchon, koordinátor LFI Manuel Bompard a predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová. Upozorňujú v ňom, že ich spoločné vyhlásenie má byť pre Macrona varovaním, že "použijú všetky ústavné prostriedky", aby mu zabránili v nerešpektovaní vôle voličov.
Macron má v piatok v pláne prijať predstaviteľov vedenia politických strán a rokovať s nimi o kandidátovi na post predsedu vlády.
Ako upozornila televízia BFM, toto rokovanie sa uskutoční takmer mesiac a pol po voľbách, čo podľa kritikov vyvoláva obavy, že Macron nechce rešpektovať výsledok volieb, v ktorých bol najúspešnejší blok ľavicových strán - Nový ľudový front (NFP).
Macronovi centristi skončili vo voľbách druhí pred krajne pravicovým Národným združením (RN). Ani jeden z týchto blokov nemá v parlamente absolútnu väčšinu.
Macron už 23. júla vylúčil možnosť vymenovať za premiérku zástupkyňu NFP Luciu Castetsovú, pričom dôvodil, že sa jej nepodarí získať podporu dostatočného počtu poslancov.
Odvtedy sa ako možný kandidát na premiéra spomína Xavier Bertrand zo strany Republikáni (LR) či dokonca bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve.
Vedenie LFI v tejto situácii tvrdí, že Macronovo konanie "možno opísať ako inštitucionálny puč proti demokracii". Odvolávajú sa preto na článok 68 ústavy, ktorý umožňuje parlamentu odvolať prezidenta pre neplnenie povinností vyplývajúcich z jeho mandátu.
V snahe dosiahnuť tento cieľ LFI najprv musí presvedčiť dostatok - dve tretiny - poslancov z Národného zhromaždenia a Senátu, dvoch komôr francúzskeho Národného zhromaždenia, aby ustanovili tribunál, ktorý sa podnetom na prezidentovo odvolanie bude zaoberať. Takýto tribunál bude mať následne mesiac na to, aby rozhodol, a to tajným hlasovaním, pričom opäť dvojtretinovou väčšinou hlasov.
Končiaci minister financií Bruno Le Maire v rozhovoroch pre médiá opakovane upozorňuje na to, že politická neistota poškodzuje ekonomiku Francúzska, a aj pozorovatelia očakávajú, že prijatie rozpočtu na rok 2025 bude túto jeseň výzvou.
"Macron sa spolieha na to, že mu pomôže doznievanie triumfálnych olympijských hier v Paríži," predpokladá Mujtaba Rahman, ktorý pôsobí ako výkonný riaditeľ pre Európu v Eurasia Group.
"Kľúčom bude presvedčiť niektorých politikov z ľavého i pravého stredu, že nový premiér je tu na záchranu Francúzska, nie na záchranu Macrona," doplnil Rahman.
Toto vyhlásenie zverejnené v nedeľu na webe periodika La Tribune a citované na webe BFM podpísal líder LFI Jean-Luc Mélenchon, koordinátor LFI Manuel Bompard a predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová. Upozorňujú v ňom, že ich spoločné vyhlásenie má byť pre Macrona varovaním, že "použijú všetky ústavné prostriedky", aby mu zabránili v nerešpektovaní vôle voličov.
Macron má v piatok v pláne prijať predstaviteľov vedenia politických strán a rokovať s nimi o kandidátovi na post predsedu vlády.
Ako upozornila televízia BFM, toto rokovanie sa uskutoční takmer mesiac a pol po voľbách, čo podľa kritikov vyvoláva obavy, že Macron nechce rešpektovať výsledok volieb, v ktorých bol najúspešnejší blok ľavicových strán - Nový ľudový front (NFP).
Macronovi centristi skončili vo voľbách druhí pred krajne pravicovým Národným združením (RN). Ani jeden z týchto blokov nemá v parlamente absolútnu väčšinu.
Macron už 23. júla vylúčil možnosť vymenovať za premiérku zástupkyňu NFP Luciu Castetsovú, pričom dôvodil, že sa jej nepodarí získať podporu dostatočného počtu poslancov.
Odvtedy sa ako možný kandidát na premiéra spomína Xavier Bertrand zo strany Republikáni (LR) či dokonca bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve.
Vedenie LFI v tejto situácii tvrdí, že Macronovo konanie "možno opísať ako inštitucionálny puč proti demokracii". Odvolávajú sa preto na článok 68 ústavy, ktorý umožňuje parlamentu odvolať prezidenta pre neplnenie povinností vyplývajúcich z jeho mandátu.
V snahe dosiahnuť tento cieľ LFI najprv musí presvedčiť dostatok - dve tretiny - poslancov z Národného zhromaždenia a Senátu, dvoch komôr francúzskeho Národného zhromaždenia, aby ustanovili tribunál, ktorý sa podnetom na prezidentovo odvolanie bude zaoberať. Takýto tribunál bude mať následne mesiac na to, aby rozhodol, a to tajným hlasovaním, pričom opäť dvojtretinovou väčšinou hlasov.
Končiaci minister financií Bruno Le Maire v rozhovoroch pre médiá opakovane upozorňuje na to, že politická neistota poškodzuje ekonomiku Francúzska, a aj pozorovatelia očakávajú, že prijatie rozpočtu na rok 2025 bude túto jeseň výzvou.
"Macron sa spolieha na to, že mu pomôže doznievanie triumfálnych olympijských hier v Paríži," predpokladá Mujtaba Rahman, ktorý pôsobí ako výkonný riaditeľ pre Európu v Eurasia Group.
"Kľúčom bude presvedčiť niektorých politikov z ľavého i pravého stredu, že nový premiér je tu na záchranu Francúzska, nie na záchranu Macrona," doplnil Rahman.