Čierna Hora, Macedónsko a Bosna majú ambície stať sa členskými štátmi NATO a nasledovať tak Albánsko a bývalú juhoslovanskú zväzovú republiku Chorvátsko.
Autor TASR
Sarajevo 29. septembra (TASR) - Prípadné rozšírenie Severoatlantickej aliancie na republiky bývalej Juhoslávie, ako sú Bosna, Macedónsko a Čierna Hora, by mohlo byť chápané ako provokácia, napísala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Na otázku bosnianskeho denníka Dnevni Avaz, čo si myslí o integrácii týchto troch krajín do NATO, Lavrov odpovedal: "Pokiaľ ide o rozširovanie NATO, pokladám ho za chybu a svojím spôsobom možno až provokáciu", uviedol ruský minister zahraničných vecí.
"Svojím spôsobom je to nezodpovedná politika, podkopávajúca odhodlanie vybudovať v Európe systém rovnakej a spoločnej bezpečnosti, ktorá by bola rovnaká pre všetkých bez ohľadu na to, či je nejaká krajina členom takého alebo onakého bloku," dodal Lavrov.
Moskva už dlhšie nesúhlasí s rozširovaním NATO na štáty bývalého socialistického bloku vo východnej a juhovýchodnej Európe, čo je od skončenia studenej vojny súčasťou boja o geostrategický vplyv a hlavnou príčinou súčasnej angažovanosti Ruska v konflikte na východe Ukrajiny.
Čierna Hora, Macedónsko a Bosna majú ambície stať sa členskými štátmi NATO a nasledovať tak Albánsko a bývalú juhoslovanskú zväzovú republiku Chorvátsko, ktoré sa členmi aliancie stali v roku 2009.
Na otázku bosnianskeho denníka Dnevni Avaz, čo si myslí o integrácii týchto troch krajín do NATO, Lavrov odpovedal: "Pokiaľ ide o rozširovanie NATO, pokladám ho za chybu a svojím spôsobom možno až provokáciu", uviedol ruský minister zahraničných vecí.
"Svojím spôsobom je to nezodpovedná politika, podkopávajúca odhodlanie vybudovať v Európe systém rovnakej a spoločnej bezpečnosti, ktorá by bola rovnaká pre všetkých bez ohľadu na to, či je nejaká krajina členom takého alebo onakého bloku," dodal Lavrov.
Moskva už dlhšie nesúhlasí s rozširovaním NATO na štáty bývalého socialistického bloku vo východnej a juhovýchodnej Európe, čo je od skončenia studenej vojny súčasťou boja o geostrategický vplyv a hlavnou príčinou súčasnej angažovanosti Ruska v konflikte na východe Ukrajiny.
Čierna Hora, Macedónsko a Bosna majú ambície stať sa členskými štátmi NATO a nasledovať tak Albánsko a bývalú juhoslovanskú zväzovú republiku Chorvátsko, ktoré sa členmi aliancie stali v roku 2009.