Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lavrov tvrdí, že vinníkom napätia medzi Európou a Ruskom je NATO. Ako príklad uviedol zvýšenie nasadzovania západnej vojenskej techniky a síl v pobaltských štátoch a Poľsku.
Autor TASR
Mníchov 15. februára (TASR) - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu obvinil Severoatlantickú alianciu a všeobecne Európu zo zvyšovania napätia na starom svetadiele. Lavrov zároveň vyzval lídrov, aby "upustili od vidiny ruskej hrozby".
Lavrov tvrdí, že vinníkom napätia medzi Európou a Ruskom je NATO. Ako príklad uviedol zvýšenie nasadzovania západnej vojenskej techniky a síl v pobaltských štátoch a Poľsku, ku ktorému dochádza v posledných rokoch.
"Krízu sebavedomia je akútne cítiť najmä v európskych záležitostiach. Eskalácia napätia, rozmiestňovanie vojenskej infraštruktúry NATO na Východe, vojenské cvičenie v bezprecedentnej miere neďaleko ruských hraníc, zvyšovanie obranných rozpočtov nadmieru - to všetko vyvoláva neistotu. Mali by ste upustiť od vidiny ruskej hrozby, kým nie je neskoro a pamätať na to, čo nás spája," povedal Lavrov.
Šéf ruskej diplomacie sa však vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) nezmienil o prebiehajúcej kríze na Ukrajine, kde si takmer šesťročný konflikt medzi ukrajinskými silami a Ruskom podporovanými separatistami vyžiadal už viac než 13.000 mŕtvych.
Vojna na východnej Ukrajine a ruská anexia Krymského polostrova viedla Západ k uvaleniu sankcií na Moskvu, vylúčeniu Ruska z Rady Európy a ďalším disciplinárnym opatreniam. Rada Európy vlani odhlasovala obnovenie členstva Ruska v tejto organizácii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa stanice Slobodná Európa vyslovil naliehavú žiadosť o to, aby európske krajiny naďalej pomáhali Kyjevu pri riešení konfliktu s Ruskom. "Toto nie je vojna v našej krajine, ale vojna v Európe," povedal.
Lavrov tvrdí, že vinníkom napätia medzi Európou a Ruskom je NATO. Ako príklad uviedol zvýšenie nasadzovania západnej vojenskej techniky a síl v pobaltských štátoch a Poľsku, ku ktorému dochádza v posledných rokoch.
"Krízu sebavedomia je akútne cítiť najmä v európskych záležitostiach. Eskalácia napätia, rozmiestňovanie vojenskej infraštruktúry NATO na Východe, vojenské cvičenie v bezprecedentnej miere neďaleko ruských hraníc, zvyšovanie obranných rozpočtov nadmieru - to všetko vyvoláva neistotu. Mali by ste upustiť od vidiny ruskej hrozby, kým nie je neskoro a pamätať na to, čo nás spája," povedal Lavrov.
Šéf ruskej diplomacie sa však vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) nezmienil o prebiehajúcej kríze na Ukrajine, kde si takmer šesťročný konflikt medzi ukrajinskými silami a Ruskom podporovanými separatistami vyžiadal už viac než 13.000 mŕtvych.
Vojna na východnej Ukrajine a ruská anexia Krymského polostrova viedla Západ k uvaleniu sankcií na Moskvu, vylúčeniu Ruska z Rady Európy a ďalším disciplinárnym opatreniam. Rada Európy vlani odhlasovala obnovenie členstva Ruska v tejto organizácii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa stanice Slobodná Európa vyslovil naliehavú žiadosť o to, aby európske krajiny naďalej pomáhali Kyjevu pri riešení konfliktu s Ruskom. "Toto nie je vojna v našej krajine, ale vojna v Európe," povedal.
