Moskva sa podľa Lavrova tejto ani akejkoľvek inej téme nebude vyhýbať, pričom Putin môže Bidena zase konfrontovať otázkou zaobchádzania s účastníkmi demonštrácií vo Washingtone z 6. januára.
Autor TASR
Moskva 31. mája (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený prebrať so svojim americkým náprotivkom Joeom Bidenom počas ich júnového stretnutia celú škálu ľudskoprávnych otázok vrátane "ochrany práv opozície" v USA. Novinárom to v pondelok povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Ako pripomína agentúra AFP, Biden v nedeľu prisľúbil, že na summite v Ženeve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zdôrazní, že Washington nenechá Moskvu "zneužívať" ľudské práva, respektíve bude tlačiť na ich dodržiavanie.
Moskva sa podľa Lavrova tejto ani akejkoľvek inej téme nebude vyhýbať, pričom Putin môže Bidena zase konfrontovať otázkou zaobchádzania s účastníkmi demonštrácií vo Washingtone z 6. januára.
"Sme, samozrejme, pripravení diskutovať o všetkom vrátane problémov, ktoré existujú v USA," povedal Lavrov. Dodal, že Rusko monitoruje "prenasledovanie" osôb zodpovedných za nepokoje v budove Kapitolu zo 6. januára. "Deje sa tam veľa zaujímavých vecí," pokračoval Lavrov a avizoval, že Rusko chce prebrať aj "ochranu opozičných práv v Spojených štátoch".
Stretnutie Bidena a Putina sa uskutoční 16. júna vo švajčiarskej Ženeve. Pôjde o ich prvé osobné stretnutie odvtedy, ako sa Biden v januári ujal prezidentského úradu. Ženevský summit bude zároveň predstavovať Putinovu prvú zahraničnú cestu od januára 2020, keď navštívil Izrael a palestínske územia.
Biden od nástupu do úradu uvalil voči Moskve viacero nových sankcií, a to v súvislosti s rolou Ruska v hekerských útokoch na americkú IT spoločnosť SolarWinds, ako aj pre opakované zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2020. Spojené štáty ostro kritizovali Rusko aj za pokus o otravu kritika Kremľa Alexeja Navaľného a jeho následné uväznenie.
Napätie medzi oboma krajinami spôsobuje i téma Ukrajiny. Na jej hraniciach s Ruskom i na Moskvou anektovanom polostrove Krym sa nedávno presúvali tisícky ruských vojakov s cieľom demonštrovať tak silu Moskvy.
Ďalší sporný incident súvisí s režimom bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka podporovaného Ruskom. Ide o nedávne vynútené pristátie komerčného lietadla v Minsku a následné zadržanie bieloruského novinára Ramana Prataseviča. Tento čin bieloruských úradov z 23. mája vyvolal pobúrenie medzinárodného spoločenstva vrátane USA.
Ako pripomína agentúra AFP, Biden v nedeľu prisľúbil, že na summite v Ženeve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zdôrazní, že Washington nenechá Moskvu "zneužívať" ľudské práva, respektíve bude tlačiť na ich dodržiavanie.
Moskva sa podľa Lavrova tejto ani akejkoľvek inej téme nebude vyhýbať, pričom Putin môže Bidena zase konfrontovať otázkou zaobchádzania s účastníkmi demonštrácií vo Washingtone z 6. januára.
"Sme, samozrejme, pripravení diskutovať o všetkom vrátane problémov, ktoré existujú v USA," povedal Lavrov. Dodal, že Rusko monitoruje "prenasledovanie" osôb zodpovedných za nepokoje v budove Kapitolu zo 6. januára. "Deje sa tam veľa zaujímavých vecí," pokračoval Lavrov a avizoval, že Rusko chce prebrať aj "ochranu opozičných práv v Spojených štátoch".
Stretnutie Bidena a Putina sa uskutoční 16. júna vo švajčiarskej Ženeve. Pôjde o ich prvé osobné stretnutie odvtedy, ako sa Biden v januári ujal prezidentského úradu. Ženevský summit bude zároveň predstavovať Putinovu prvú zahraničnú cestu od januára 2020, keď navštívil Izrael a palestínske územia.
Biden od nástupu do úradu uvalil voči Moskve viacero nových sankcií, a to v súvislosti s rolou Ruska v hekerských útokoch na americkú IT spoločnosť SolarWinds, ako aj pre opakované zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2020. Spojené štáty ostro kritizovali Rusko aj za pokus o otravu kritika Kremľa Alexeja Navaľného a jeho následné uväznenie.
Napätie medzi oboma krajinami spôsobuje i téma Ukrajiny. Na jej hraniciach s Ruskom i na Moskvou anektovanom polostrove Krym sa nedávno presúvali tisícky ruských vojakov s cieľom demonštrovať tak silu Moskvy.
Ďalší sporný incident súvisí s režimom bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka podporovaného Ruskom. Ide o nedávne vynútené pristátie komerčného lietadla v Minsku a následné zadržanie bieloruského novinára Ramana Prataseviča. Tento čin bieloruských úradov z 23. mája vyvolal pobúrenie medzinárodného spoločenstva vrátane USA.