Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Le Drian zdôraznil, že voči stratégii, ktorá sa snaží presadzovať "Jaltu II", musí Únia vypracovať stratégiu, ktorá by podporovala "Helsinki II".
Autor TASR
Brusel/Brest 13. januára (TASR) - Krajiny EÚ chcú presadzovať stratégiu "Helsinki II" pre zaistenie bezpečnosti na kontinente, a nie "Jaltu II", jeden blok proti druhému bloku, o čo sa snažia Rusi. Uviedol to francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v stredajšom vyhlásení pre tlačovú agentúru AFP.
Šéf francúzskej diplomacie pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničných EÚ vecí v prístavnom meste Brest (13. – 14. 1.), ktoré zvolalo francúzske predsedníctvo v Rade EÚ, pripomenul, že Rusko vlani v decembri navrhlo základy novej bezpečnostnej architektúry v Európe, ktoré sú veľmi podobné návratu k stavu spred roku 1975. Podľa jeho slov to možno označiť ako formát "Jalta II", čo by znamenalo oživenie súperiacich blokov a označovanie oblastí vplyvu.
"Navrhované usmernenia zbavujú niektoré krajiny ich slobody voľby a suverenity, vstupu do aliancií," dodal.
Rusko požaduje od USA a NATO bezpečnostné záruky zamerané na prebudovanie svojej sféry vplyvu v bývalom sovietskom priestore a nárazníkovej zóny medzi Severoatlantickou alianciou a jej územím vo východnej Európe, upozornila AFP. Moskva chce záväzky od NATO, že zastaví svoje rozširovanie na východ, čo sa týka najmä Ukrajiny, a že obmedzí svoju vojenskú prítomnosť v nových členských štátoch Aliancie, od pobaltských krajín po Rumunsko.
"Pre nás je to neprijateľné," uviedol Le Drian s odkazom na spoločné záujmy EÚ, USA a NATO. Spresnil, že takýto scenár by v skutočnosti znamenal nové rozdelenie Európy, ako to bolo po konferencii v Jalte a potom v Postupime v roku 1945 medzi USA a Sovietskym zväzom.
Le Drian zdôraznil, že voči stratégii, ktorá sa snaží presadzovať "Jaltu II", musí Únia vypracovať stratégiu, ktorá by podporovala "Helsinki II", čiže pokračovať v logike záväzkov, ktoré v roku 1975 prijali všetci signatári Záverečného helsinského aktu z roku 1975 vrátane vtedajšieho ZSSR. A dodal, že Helsinská dohoda bola v roku 1990 rozšírená o Parížsku chartu pre novú Európu.
Šéf francúzskej diplomacie pripomenul, že uvedené dohody zaistili uvoľnenie vzťahov medzi Západom a Sovietskym zväzom po desaťročiach studenej vojny tým, že zaručili nedotknuteľnosť hraníc a umožnili väčší pohyb ľudí a myšlienok.
Cieľom dvojdňových rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ v Breste je okrem iného pripraviť vlastnú pozíciu EÚ k otázkam bezpečnosti v Európe po tom, ako k tejto téme prebehli intenzívne diplomatické rokovania medzi USA a Ruskom, NATO a Ruskom a v piatok o Viedni to bude témou zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Le Drian v tejto súvislosti zdôraznil, že Európska únia sa zúčastňuje na dialógu s Ruskom, či už v partnerstve s NATO, alebo v rámci OBSE. Zdôraznil tiež, že EÚ trvá na obnovení rozhovorov v normandskom formáte (Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajina) pre vyriešenie konfliktu na východnej Ukrajine, čo patrí aj medzi priority francúzskeho predsedníctva.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Šéf francúzskej diplomacie pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničných EÚ vecí v prístavnom meste Brest (13. – 14. 1.), ktoré zvolalo francúzske predsedníctvo v Rade EÚ, pripomenul, že Rusko vlani v decembri navrhlo základy novej bezpečnostnej architektúry v Európe, ktoré sú veľmi podobné návratu k stavu spred roku 1975. Podľa jeho slov to možno označiť ako formát "Jalta II", čo by znamenalo oživenie súperiacich blokov a označovanie oblastí vplyvu.
"Navrhované usmernenia zbavujú niektoré krajiny ich slobody voľby a suverenity, vstupu do aliancií," dodal.
Rusko požaduje od USA a NATO bezpečnostné záruky zamerané na prebudovanie svojej sféry vplyvu v bývalom sovietskom priestore a nárazníkovej zóny medzi Severoatlantickou alianciou a jej územím vo východnej Európe, upozornila AFP. Moskva chce záväzky od NATO, že zastaví svoje rozširovanie na východ, čo sa týka najmä Ukrajiny, a že obmedzí svoju vojenskú prítomnosť v nových členských štátoch Aliancie, od pobaltských krajín po Rumunsko.
"Pre nás je to neprijateľné," uviedol Le Drian s odkazom na spoločné záujmy EÚ, USA a NATO. Spresnil, že takýto scenár by v skutočnosti znamenal nové rozdelenie Európy, ako to bolo po konferencii v Jalte a potom v Postupime v roku 1945 medzi USA a Sovietskym zväzom.
Le Drian zdôraznil, že voči stratégii, ktorá sa snaží presadzovať "Jaltu II", musí Únia vypracovať stratégiu, ktorá by podporovala "Helsinki II", čiže pokračovať v logike záväzkov, ktoré v roku 1975 prijali všetci signatári Záverečného helsinského aktu z roku 1975 vrátane vtedajšieho ZSSR. A dodal, že Helsinská dohoda bola v roku 1990 rozšírená o Parížsku chartu pre novú Európu.
Šéf francúzskej diplomacie pripomenul, že uvedené dohody zaistili uvoľnenie vzťahov medzi Západom a Sovietskym zväzom po desaťročiach studenej vojny tým, že zaručili nedotknuteľnosť hraníc a umožnili väčší pohyb ľudí a myšlienok.
Cieľom dvojdňových rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ v Breste je okrem iného pripraviť vlastnú pozíciu EÚ k otázkam bezpečnosti v Európe po tom, ako k tejto téme prebehli intenzívne diplomatické rokovania medzi USA a Ruskom, NATO a Ruskom a v piatok o Viedni to bude témou zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Le Drian v tejto súvislosti zdôraznil, že Európska únia sa zúčastňuje na dialógu s Ruskom, či už v partnerstve s NATO, alebo v rámci OBSE. Zdôraznil tiež, že EÚ trvá na obnovení rozhovorov v normandskom formáte (Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajina) pre vyriešenie konfliktu na východnej Ukrajine, čo patrí aj medzi priority francúzskeho predsedníctva.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
