Caputo je presvedčený, že vyvinie technológiu, po použití ktorej nebudú musieť deti s vrodeným defektom srdca absolvovať veľké množstvo operácií.
Autor TASR
Londýn 20 decembra (TASR) - Kardiochirurg Massimo Caputo, pôsobiaci v Británii, tvrdí, že "pravdepodobne zachránil život" dvojročného chlapca, keď uskutočnil prvú operáciu na svete, pri ktorej použil kmeňové bunky z placenty. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky stanice BBC.
Profesor Caputo pôsobí na inštitúte so špecializáciou na srdcové a cievne ochorenia v anglickom Bristole (Bristol Heart Institute; BHI). Kmeňové bunky použil podľa BBC "prelomovým" spôsobom, aby napravil vadu na srdci chlapca menom Finley.
Finley sa narodil s poruchou v oblasti hlavných srdcových tepien a prvú operáciu absolvoval, keď mal štyri dni, píše BBC. Tento zákrok však problém nevyriešil a funkcia chlapcovho srdca sa výrazne zhoršila. V ľavej časti srdca bol výrazný nedostatok prísunu krvi a chlapec potreboval lieky, aby jeho srdce pracovalo.
Caputo mu injekčne aplikoval do srdca kmeňové bunky v nádeji, že pomôžu opätovnému rastu poškodených ciev. Tieto tzv. alogénne bunky vypestovali vedci v nemocnici Royal Free Hospital v Londýne. Alogénne bunky majú schopnosť vrásť do tkaniva, ktoré nie je telom odmietnuté – a vo Finleyho prípade obnovili poškodený srdcový sval.
"Vysadili sme uňho všetky lieky a odpojili sme ho od ventilácie," povedal Caputo. "Bol prepustený z jednotky intenzívnej starostlivosti a teraz je z neho šťastný rastúci chlapec," dodal profesor.
Caputo je presvedčený, že vyvinie technológiu, po použití ktorej nebudú musieť deti s vrodeným defektom srdca absolvovať veľké množstvo operácií.
Profesor a jeho tím uviedli, že technológia kmeňových buniek môže britskej Národnej zdravotnej službe (NHS) ušetriť odhadom až 30.000 libier (vyše 34.300 eur) za každú operáciu, ktorá už nebude potrebná. To by znamenalo úsporu niekoľkých miliónov libier ročne, uvažuje BBC.
Profesor Caputo pôsobí na inštitúte so špecializáciou na srdcové a cievne ochorenia v anglickom Bristole (Bristol Heart Institute; BHI). Kmeňové bunky použil podľa BBC "prelomovým" spôsobom, aby napravil vadu na srdci chlapca menom Finley.
Finley sa narodil s poruchou v oblasti hlavných srdcových tepien a prvú operáciu absolvoval, keď mal štyri dni, píše BBC. Tento zákrok však problém nevyriešil a funkcia chlapcovho srdca sa výrazne zhoršila. V ľavej časti srdca bol výrazný nedostatok prísunu krvi a chlapec potreboval lieky, aby jeho srdce pracovalo.
Caputo mu injekčne aplikoval do srdca kmeňové bunky v nádeji, že pomôžu opätovnému rastu poškodených ciev. Tieto tzv. alogénne bunky vypestovali vedci v nemocnici Royal Free Hospital v Londýne. Alogénne bunky majú schopnosť vrásť do tkaniva, ktoré nie je telom odmietnuté – a vo Finleyho prípade obnovili poškodený srdcový sval.
"Vysadili sme uňho všetky lieky a odpojili sme ho od ventilácie," povedal Caputo. "Bol prepustený z jednotky intenzívnej starostlivosti a teraz je z neho šťastný rastúci chlapec," dodal profesor.
Caputo je presvedčený, že vyvinie technológiu, po použití ktorej nebudú musieť deti s vrodeným defektom srdca absolvovať veľké množstvo operácií.
Profesor a jeho tím uviedli, že technológia kmeňových buniek môže britskej Národnej zdravotnej službe (NHS) ušetriť odhadom až 30.000 libier (vyše 34.300 eur) za každú operáciu, ktorá už nebude potrebná. To by znamenalo úsporu niekoľkých miliónov libier ročne, uvažuje BBC.