Bratislava 25. októbra (TASR) - Nemecko, jeho kancelárka Angela Merkelová a samotné obyvateľstvo sa pred septembrovými parlamentnými voľbami na možný vplyv šírenia dezinformácií i ruského mediálneho vplyvu dobre pripravili. Zhodnotila to v stredu pre TASR riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli Miriam Lexmannová.

"Prípad Liza, ktorý sa stal viac než rok pred voľbami, v ktorom hlavne dezinformačné médiá začali šíriť informáciu, že mladé dievča ruského pôvodu bolo znásilnené migrantmi, aj tento prípad pomohol tomu, aby sa Nemecko pripravilo na možné šírenie dezinformácií," priblížila Lexmannová s tým, že tento prípad sa šíril médiami a následne ho komentoval aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý ho uvádzal ako príklad negatívneho vplyvu migrantov na západnú kultúru a na Západ. Neskôr ale vyplynulo, že prípad 13-ročného ruského dievčaťa s menom Liza, údajne uneseného a znásilneného v Berlíne, bol vymyslený.

"Ďalším faktorom bolo sledovanie výsledkov a vplyvu dezinformácií na americké, holandské a francúzske voľby," zhodnotila Lexmannová, ktorá zároveň vedie medzinárodný Beacon Project s cieľom eliminovať dezinformácie a ruskú propagandu.

"Vznikol Trump efekt. Krajiny, ktoré išli do volieb v tomto roku, tam boli prípravy veľmi veľké a v Nemecku o to viacej," uviedol v tejto súvislosti riaditeľ mimovládnej organizácie MEMO98 Rasťo Kužel.

Kancelárka Merkelová podľa Lexmannovej spravila brífingy s expertmi a naozaj sa snažila pochopiť, "ako to funguje, ako funguje vplyv dezinformačných médií, ovplyvňovanie cez sociálne siete. A na základe toho sa potom pripravil plán".

Následne sa do nemeckého parlamentu dostal zákon o hrozbe internetu a šírenia radikalizácie prostredníctvom internetu, tzv. facebookový zákon. Zákon usmerňuje to, akým spôsobom môžu sociálne siete a internetové médiá podporovať šírenie radikalizácie na internete. "Tento zákon síce začal platiť až v októbri po voľbách, ale bol to jasný signál pre verejnosť, že toto je problém, ktorému sa treba venovať," uviedla.

Verejnoprávne a súkromné médiá vytvorili pred voľbami do spolkového parlamentu spoločnú kanceláriu, do ktorej vysielali svojich novinárov, ktorí dennodenne monitorovali médiá a snažili sa zachytiť dezinformačné toky a potom, samozrejme, na ne reagovať. Lexmannová ďalej pripomenula, že "to isté spravili aj jednotlivé nemecké ministerstvá. Každé ministerstvo si monitorovalo informácie týkajúce sa svojho rezortu a snažili sa zachytiť, pokiaľ by sa tam šírila nejaká dezinformácia, aby na ňu vláda veľmi rýchlo zareagovala".

"Kancelárka dokonca volala aj zakladateľovi Facebooku Markovi Zuckerbergovi. Rozprávala sa s ním a snažila sa mu vysvetliť, aby si uvedomil, že Facebook má negatívny vplyv na demokraciu a že to treba spolu riešiť." Súkromné firmy ako napr. Facebook a Google by sa mali podľa návrhu Merkelovej spoločne s vládami a regulátormi tejto tematike venovať.

Kancelárka a jej strana CDU ďalej iniciovali kultúrnu dohodu medzi politickými stranami o nepoužívaní nekalých sociálnych metód, ako je napríklad kupovanie umelých profilov a komentárov. "Myslím si, že aj toto eliminovalo nekalý boj na sociálnych sieťach," zhodnotila Lexmannová.

Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že viac než polovica Nemcov (57 percent) používa ako svoj denný zdroj získavania informácii najmä verejnoprávne a overené médiá. A menej dôverujú online zdrojom, ako sú online noviny, webové stránky či blogy. Lexmannová naznačila, že aj táto dôvera Nemcov voči tradičným médiám, ktoré majú štandardne vysokú úroveň a dodržiavajú tradičné novinárske postupy, pomohla obmedziť šírenie dezinformácií.