Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Libanon a Izrael sú technicky stále vo vojnovom stave. Problematika námorných hraníc je mimoriadne citlivá vzhľadom na možné ložiská uhľovodíkov v spornej oblasti Stredozemného mora.
Autor TASR
,aktualizované Nákúra 14. októbra (TASR) – Libanon a Izrael uskutočnili v stredu prvé kolo rokovaní o svojich sporných námorných hraniciach. Informovala o to agentúra AFP.
Rozhovory medzi oboma krajinami, ktoré nemajú oficiálne diplomatické vzťahy, sprostredkovali Spojené štáty a OSN. Prvé kolo sa konalo na základni OSN v juholibanonskom hraničnom meste Nákúra.
„Áno, (rokovania) sa začali," povedal nemenovaný zdroj z OSN okolo 10:30 miestneho času (9:30 SELČ) bez udania ďalších podrobností. Ako oznámili libanonské médiá, rokovania sa skončili po zhruba hodine.
Druhé kolo rokovaní sa podľa zdroja z libanonskej armády a tamojšej štátnej tlačovej agentúry uskutoční o dva týždne, 28. októbra.
Začiatok izraelsko-libanonských rokovaní sprostredkoval americký vyslanec pre blízkovýchodný región David Schenker spolu s veľvyslancom USA v Alžírsku Johnom Desrocherom, ktorý bude počas rokovaní medzi Libanonom a Izraelom pôsobiť ako mediátor.
Izrael pred začatím rokovaní uviedol, že pôjde o priame rokovania, čo však libanonskí predstavitelia popreli. Očakávalo sa i to, že delegácie oboch štátov budú sedieť v jednej miestnosti.
Izrael vyslal na rokovanie šesťčlenný tím vrátane generálneho riaditeľa z ministerstva energetiky, poradcu premiéra Benjamina Netanjahua pre zahraničnú politiku a šéfa strategickej divízie armády. Štvorčlenná libanonská delegácia zahŕňa dvoch armádnych predstaviteľov, ako aj odborníka na príslušnú legislatívu.
K začatiu rozhovorov došlo niekoľko týždňov po tom, ako Bahrajn a Spojené arabské emiráty podpísali v Bielom dome dohody o normalizácii vzájomných diplomatických vzťahov s Izraelom. Dosiaľ poslednými arabskými krajinami, ktoré nadviazali diplomatické vzťahy s Izraelom, boli Egypt v roku 1979 a Jordánsko v roku 1994.
Pre Blízky východ sú nové dohody výraznou zmenou desaťročia trvajúceho stavu, v rámci ktorého sa arabské krajiny snažili zachovať jednotný postoj voči Izraelu v súvislosti s jeho zaobchádzaním s Palestínčanmi. Diplomatické úsilie USA vo vzťahu k Izraelu vyvolalo podľa AFP podozrenia, že má súvis s prezidentskou kampaňou Donalda Trumpa, ktorý sa v novembri uchádza o znovuzvolenie.
Libanon a Izrael sú technicky stále vo vojnovom stave. Problematika námorných hraníc je mimoriadne citlivá vzhľadom na možné ložiská uhľovodíkov v spornej oblasti Stredozemného mora.
Rozhovory medzi oboma krajinami, ktoré nemajú oficiálne diplomatické vzťahy, sprostredkovali Spojené štáty a OSN. Prvé kolo sa konalo na základni OSN v juholibanonskom hraničnom meste Nákúra.
„Áno, (rokovania) sa začali," povedal nemenovaný zdroj z OSN okolo 10:30 miestneho času (9:30 SELČ) bez udania ďalších podrobností. Ako oznámili libanonské médiá, rokovania sa skončili po zhruba hodine.
Druhé kolo rokovaní sa podľa zdroja z libanonskej armády a tamojšej štátnej tlačovej agentúry uskutoční o dva týždne, 28. októbra.
Začiatok izraelsko-libanonských rokovaní sprostredkoval americký vyslanec pre blízkovýchodný región David Schenker spolu s veľvyslancom USA v Alžírsku Johnom Desrocherom, ktorý bude počas rokovaní medzi Libanonom a Izraelom pôsobiť ako mediátor.
Izrael pred začatím rokovaní uviedol, že pôjde o priame rokovania, čo však libanonskí predstavitelia popreli. Očakávalo sa i to, že delegácie oboch štátov budú sedieť v jednej miestnosti.
Izrael vyslal na rokovanie šesťčlenný tím vrátane generálneho riaditeľa z ministerstva energetiky, poradcu premiéra Benjamina Netanjahua pre zahraničnú politiku a šéfa strategickej divízie armády. Štvorčlenná libanonská delegácia zahŕňa dvoch armádnych predstaviteľov, ako aj odborníka na príslušnú legislatívu.
K začatiu rozhovorov došlo niekoľko týždňov po tom, ako Bahrajn a Spojené arabské emiráty podpísali v Bielom dome dohody o normalizácii vzájomných diplomatických vzťahov s Izraelom. Dosiaľ poslednými arabskými krajinami, ktoré nadviazali diplomatické vzťahy s Izraelom, boli Egypt v roku 1979 a Jordánsko v roku 1994.
Pre Blízky východ sú nové dohody výraznou zmenou desaťročia trvajúceho stavu, v rámci ktorého sa arabské krajiny snažili zachovať jednotný postoj voči Izraelu v súvislosti s jeho zaobchádzaním s Palestínčanmi. Diplomatické úsilie USA vo vzťahu k Izraelu vyvolalo podľa AFP podozrenia, že má súvis s prezidentskou kampaňou Donalda Trumpa, ktorý sa v novembri uchádza o znovuzvolenie.
Libanon a Izrael sú technicky stále vo vojnovom stave. Problematika námorných hraníc je mimoriadne citlivá vzhľadom na možné ložiská uhľovodíkov v spornej oblasti Stredozemného mora.
