Bejrút 17. marca (TASR) - Izraelská armáda v nedeľu zaútočila na okolie obce Ajnata na juhu Libanonu. Libanonská Národná tlačová agentúra (NNA) s odvolaním sa na záchranárov informovala, že útok si vyžiadal najmenej dve obete na životoch. Správu o tom priniesla agentúra AFP, píše TASR.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac objasnil, že útok na okolie Ajnaty bol reakciou na incident, pri ktorom zblúdená strela vypálená v Libanone počas pohrebu agenta libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh zasiahla čelné sklo vozidla v kibuci Avivim na severe Izraela.

Izraelská armáda medzičasom uviedla, že v Avivime k zraneniam nedošlo. Armáda tiež vyslovila predpoklad, že výstrel s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel z libanonského územia.

Kac v súvislosti s týmto incidentom varoval, že izraelská armáda odpovie na každú paľbu z Libanonu a že na akékoľvek ďalšie porušenia prímeria bude reagovať silou.

Agentúra NNA spresnila, že ide o tretí izraelský útok na južný Libanon za posledných 24 hodín.

Izraelská armáda predtým v nedeľu uviedla, že pri dvoch útokoch v Libanone zabila dvoch militantov Hizballáhu, ktorí sa údajne podieľali na koordinácii teroristických útokov v južnom Libanone.

Prímerie, ktoré platí od 27. novembra 2024, do značnej miery zastavilo viac ako rok trvajúce ozbrojené potýčky medzi Hizballáhom a Izraelom, vrátane dvoch mesiacov plnohodnotnej vojny, keď Izrael vyslal na územie Libanonu aj svoje pozemné jednotky.

V súlade s dohodou mal Hizballáh zastaviť vojenské operácie v južnom Libanone. Izrael sa zaviazal stiahnuť svoje jednotky z regiónu a do 60 dní odovzdať kontrolu nad ním libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN. Podľa pôvodnej dohody sa mal Izrael stiahnuť už v januári, lehotu na odsun si však dal predĺžiť do 18. februára, pričom svojich vojakov aj naďalej ponechal v piatich lokalitách, ktoré považuje za strategické.

Prímerie tiež vyžadovalo, aby sa Hizballáh stiahol na sever od rieky Lítání, asi 30 kilometrov od hraníc s Izraelom, a aby zlikvidoval všetku zostávajúcu vojenskú infraštruktúru na juhu Libananu.

Netanjahu chce odvolať šéfa kontrarozviedky Šin bet

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu oznámil, že pre nedostatok dôvery má v úmysle požiadať vládu, aby odvolala z funkcie Ronena Bara, šéfa domácej tajnej služby Šin bet. Informovala o tom agentúra AFP.

"Vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok dôvery som sa rozhodol predložiť vláde návrh na ukončenie funkčného obdobia šéfa Šin bet Ronena Bara," uviedol premiér vo videoposolstve.

Podľa Netanjahua je Izrael uprostred vojny o svoju existenciu a "počas takejto existenčnej vojny musí existovať úplná dôvera medzi premiérom a šéfom Šin bet". Jeho nedôvera v Bara, ktorého funkčné obdobie sa končí v októbri 2026, neustále rástla. Jeho odvolanie je nevyhnutné na obnovenie tajnej služby, dosiahnutie všetkých cieľov vojny v Pásme Gazy a zabránenie ďalšej katastrofe, povedal Netanjahu s odkazom na masaker spáchaný militantným palestínskym hnutím Hamas 7. októbra 2023.

Bar v reakcii na zámer Netanjahua odvolať ho uviedol, že prevzal svoju časť zodpovednosti za to, že sa útoku Hamasu nepodarilo zabrániť, preto je premiérov motív do značnej miery politický.

Bar, ktorý vedie Šin bet od októbra 2021, 4. marca pri prezentácii internej správy analyzujúcej príčiny útoku Hamasu na Izrael pripustil pochybenia a konštatoval, že ak by kontrarozviedka konala inak, masakru sa dalo zabrániť. Správa však zároveň nepriamo kritizuje Netanjahua za to, že Hamas mohol vybudovať svoj zbrojný arzenál vďaka politike jeho vlády.

Vzťah medzi Netanjahuom a Barom bol napätý už pred 7. októbrom 2023, predovšetkým pre kontroverznú reformu súdnictva presadzovanej Netanjahuom, ktorá vyvolala mesiace trvajúce masové protesty. Bar bol zapojený do predchádzajúcich nepriamych rokovaní s Hamasom o prímerí, no nezúčastnil sa na nedávnom zasadnutí bezpečnostného kabinetu a bol vylúčený z izraelskej delegácie, ktorá povedie ďalšie rokovania s militantmi.

Bezprecedentný útok Hamasu a spriaznených skupín na Izrael si na izraelskej strane vyžiadal 1218 mŕtvych, väčšinou civilistov. Židovský štát reagoval rozsiahlou vojenskou operáciou proti Hamasu v Pásme Gazy, ktorá si vyžiadala vyše 48.000 obetí, tiež väčšinou civilistov.