Parlament v Bejrúte totiž dnes neuspel ani v siedmom pokuse o zvolenie novej hlavy štátu.
Autor TASR
Bejrút 18. júna (TASR) - Zaplnenie mocenského vákua v Libanone zostáva naďalej v nedohľadne. Parlament v Bejrúte totiž dnes neuspel ani v siedmom pokuse o zvolenie novej hlavy štátu. V rokovacej sieni sa nenachádzal ani potrebný počet poslancov pre zákonnú voľbu, informovali tamojšia tlačová agentúra NNA i nemecká DPA.
Ako uviedol predseda zákonodarného zboru Nabí Barrí, ďalší pokus o zvolenie libanonského prezidenta sa uskutoční 2. júla.
Mandát doterajšieho najvyššieho libanonského predstaviteľa Michela Sulajmána sa skončil 25. mája bez toho, aby mal nástupcu. V zmysle platnej ústavy by sa ním mal stať maronitský kresťan. Hnutie Hizballáh a ním vedený blok, ani konkurenčný tábor sa však zatiaľ nedokázali zhodnúť na možnom vzájomne prijateľnom kandidátovi.
Situácia v Libanone je navyše extrémne napätá, čo je dôsledkom odlišných sympatií oboch tamojších hlavných politických táborov v konflikte, ktorý v susednej Sýrii prerástol už v občiansku vojnu.
Libanonskú spoločnosť tamojší konflikt hlboko rozdelil, keď jej časť podporuje režim súčasného prezidenta Bašára Asada a iná časť -väčšina libanonských sunnitov - zasa sýrsku opozíciu. Tento rozkol je jedným z dôvodov, prečo nedošlo k dohode o spoločnom prezidentskom kandidátovi.
Ako uviedol predseda zákonodarného zboru Nabí Barrí, ďalší pokus o zvolenie libanonského prezidenta sa uskutoční 2. júla.
Mandát doterajšieho najvyššieho libanonského predstaviteľa Michela Sulajmána sa skončil 25. mája bez toho, aby mal nástupcu. V zmysle platnej ústavy by sa ním mal stať maronitský kresťan. Hnutie Hizballáh a ním vedený blok, ani konkurenčný tábor sa však zatiaľ nedokázali zhodnúť na možnom vzájomne prijateľnom kandidátovi.
Situácia v Libanone je navyše extrémne napätá, čo je dôsledkom odlišných sympatií oboch tamojších hlavných politických táborov v konflikte, ktorý v susednej Sýrii prerástol už v občiansku vojnu.
Libanonskú spoločnosť tamojší konflikt hlboko rozdelil, keď jej časť podporuje režim súčasného prezidenta Bašára Asada a iná časť -väčšina libanonských sunnitov - zasa sýrsku opozíciu. Tento rozkol je jedným z dôvodov, prečo nedošlo k dohode o spoločnom prezidentskom kandidátovi.