Libanon sa nachádza v najhoršej ekonomickej kríze za niekoľko desaťročí a výška verejného dlhu je jednou z najvyšších na svete.
Autor TASR
Bejrút 27. januára (TASR) - Protivládni protestujúci v Libanone sa v pondelok pokúsili zablokovať cesty vedúce k parlamentu, čím chceli zabrániť poslancom dostať sa na zasadnutie, kde mali prerokovávať návrh štátneho rozpočtu na rok 2020. Informovala o tom agentúra DPA.
Libanonská armáda a poriadková polícia demonštrantom zabránili dostať sa k cestám vedúcim do centra hlavného mesta Bejrút, kde sa nachádza budova tamojšieho parlamentu.
Demonštranti hádzali do členov polície neďaleko parlamentu kamene, uviedla agentúra Reuters.
K potýčkam došlo aj cez víkend, keď libanonské bezpečnostné sily zasahovali vodnými delami a slzotvorným plynom voči protivládnym demonštrantom, ktorí sa pokúšali preniknúť cez zátarasu pred sídlom vlády v Bejrúte. Pred vstupom do budovy parlamentu a pri cestách vedúcich k budove, kde má svoju kanceláriu predseda vlády, boli postavené obrovské betónové múry.
Novú 20-člennú vládu zostavil v Libanone minulý týždeň premiér Hasan Dijáb, ktorý má podporu hnutia Hizballáh, ako aj prezidenta Michela Aúna. "Takúto vládu neakceptujeme a (táto vláda) nás nereprezentuje," povedal jeden z protestujúcich pre miestnu televíznu stanicu.
Podľa jedného z poslancov má navrhovaný rozpočet zahŕňať deficit vo výške sedem percent HDP, čo je omnoho viac než pôvodne plánovaných 0,6 percenta.
Libanon sa nachádza v najhoršej ekonomickej kríze za niekoľko desaťročí a výška verejného dlhu je jednou z najvyšších na svete, pričom dosahuje približne 150 percent HDP.
Jednou z dôležitých úloh novej vlády zloženej z odborníkov bude otázka, akým spôsobom Libanon z najhoršej hospodárskej a finančnej krízy od občianskej vojny v rokoch 1975-90 dostať.
Táto kríza sa vyostrila po masových protestoch proti politickej elite, ktoré vypukli v polovici októbra 2019 a viedli k demisii predsedu vlády Saada Harírího.
Libanonská armáda a poriadková polícia demonštrantom zabránili dostať sa k cestám vedúcim do centra hlavného mesta Bejrút, kde sa nachádza budova tamojšieho parlamentu.
Demonštranti hádzali do členov polície neďaleko parlamentu kamene, uviedla agentúra Reuters.
K potýčkam došlo aj cez víkend, keď libanonské bezpečnostné sily zasahovali vodnými delami a slzotvorným plynom voči protivládnym demonštrantom, ktorí sa pokúšali preniknúť cez zátarasu pred sídlom vlády v Bejrúte. Pred vstupom do budovy parlamentu a pri cestách vedúcich k budove, kde má svoju kanceláriu predseda vlády, boli postavené obrovské betónové múry.
Novú 20-člennú vládu zostavil v Libanone minulý týždeň premiér Hasan Dijáb, ktorý má podporu hnutia Hizballáh, ako aj prezidenta Michela Aúna. "Takúto vládu neakceptujeme a (táto vláda) nás nereprezentuje," povedal jeden z protestujúcich pre miestnu televíznu stanicu.
Podľa jedného z poslancov má navrhovaný rozpočet zahŕňať deficit vo výške sedem percent HDP, čo je omnoho viac než pôvodne plánovaných 0,6 percenta.
Libanon sa nachádza v najhoršej ekonomickej kríze za niekoľko desaťročí a výška verejného dlhu je jednou z najvyšších na svete, pričom dosahuje približne 150 percent HDP.
Jednou z dôležitých úloh novej vlády zloženej z odborníkov bude otázka, akým spôsobom Libanon z najhoršej hospodárskej a finančnej krízy od občianskej vojny v rokoch 1975-90 dostať.
Táto kríza sa vyostrila po masových protestoch proti politickej elite, ktoré vypukli v polovici októbra 2019 a viedli k demisii predsedu vlády Saada Harírího.