V centre Bejrútu sa podvečer zhromaždili stovky ľudí, ktoré sa potom vydali na pochod k prístavu, kde sa neskôr uskutoční sviečkové zhromaždenie.
Autor TASR
Bejrút 17. októbra (TASR) - Obyvatelia Libanonu si v sobotu pochodom ulicami hlavného mesta Bejrút pripomenuli prvé výročie vypuknutia mohutných protivládnych protestov, ktoré síce otriasli politickou elitou, ale zatiaľ nedosiahli svoj cieľ - zásadné reformy v krajine.
Ako informovala agentúra AFP, na Námestí mučeníkov v centre Bejrútu sa podvečer zhromaždili stovky ľudí, ktoré sa potom vydali na pochod k prístavu, kde sa neskôr uskutoční sviečkové zhromaždenie na pamiatku obetí ničivého výbuchu z augusta tohto roku, keď v jednom zo skladov explodoval obrovský náklad hnojiva na báze dusičnanu amónneho. O život vtedy prišlo viac ako 200 ľudí a priľahlá časť hlavného mesta bola tlakovou vlnou zrovnaná so zemou alebo veľmi vážne poškodená.
Výbuch v bejrútskom prístave a jeho pravdepodobné príčiny - napr. laxný prístup úradov - Libanončanov znova vyburcoval k tomu, aby po útlme protestov vyvolanom epidémiou koronavírusu SARS-CoV-2 vyšli do ulíc a domáhali sa odchodu skorumpovaných politických elít.
Od vlaňajšieho októbra padli v Libanone už dve vlády. Mnohí kritizovaní politici, bohatí podnikatelia či bývalí vojenskí velitelia, z ktorých mnohí bojovali v občianskej vojne v rokoch 1975-90, si v Libanone zachovávajú svoj veľký vplyv, a to aj napriek medzinárodnému a domácemu tlaku na zmenu.
Od pádu poslednej vlády po augustovom výbuch v bejrútskom prístave sa v Libanone stále nedarí zostaviť vládu, ktorá by uspokojila požiadavky ulice a medzinárodných darcov odmietajúcich nateraz uvoľniť finančné prostriedky - Libanon pritom túto finančnú pomoc veľmi potrebuje.
Libanonský prezident Michel Aún bude na budúci týždeň viesť konzultácie s hlavnými frakciami v libanonskom parlamente a až potom, tretíkrát za menej ako rok, vymenuje nového predsedu vlády.
V súvislosti s tým sa očakáva, že na politickú scénu sa vráti Saad Harírí, ktorý podal demisiu vlani v októbri, krátko po vypuknutí protivládnych protestov.
Podľa AFP je veľmi pravdepodobné, že protivládni aktivisti túto nomináciu odmietnu.
Aún v sobotu zopakoval svoju výzvu, aby lídri protivládnych protestov spolupracovali s vedením štátu. Aktivisti však tento apel opäť odmietli. Aún im pripomenul, že "reforma nie je možná mimo štátnych inštitúcií".
Protivládne protestné hnutie v Libanone si zachovalo svoju voľnú štruktúru i nadkonfesijný charakter, čo niektorí analytici považujú za prekážku pre dosiahnutie zmien v krajine.
"Nedostatok politických programov a vedenia komplikujú procesy a sťažujú dosiahnutie pokroku," uviedol Džamíl Muawád, ktorý vyučuje politické vedy na Americkej univerzite v Bejrúte.
Akademik a bývalý minister Tárik Mitri však uviedol, že úspech protestného hnutia "nemožno merať podľa toho, čo sa dosiahlo z hľadiska politických zmien, ani podľa jeho schopnosti generovať nové politické elity, ale skôr podľa nádejí, ktorých je nositeľom, uprostred všetkého bolestného, čo Libanon zažíva".
Ako informovala agentúra AFP, na Námestí mučeníkov v centre Bejrútu sa podvečer zhromaždili stovky ľudí, ktoré sa potom vydali na pochod k prístavu, kde sa neskôr uskutoční sviečkové zhromaždenie na pamiatku obetí ničivého výbuchu z augusta tohto roku, keď v jednom zo skladov explodoval obrovský náklad hnojiva na báze dusičnanu amónneho. O život vtedy prišlo viac ako 200 ľudí a priľahlá časť hlavného mesta bola tlakovou vlnou zrovnaná so zemou alebo veľmi vážne poškodená.
Výbuch v bejrútskom prístave a jeho pravdepodobné príčiny - napr. laxný prístup úradov - Libanončanov znova vyburcoval k tomu, aby po útlme protestov vyvolanom epidémiou koronavírusu SARS-CoV-2 vyšli do ulíc a domáhali sa odchodu skorumpovaných politických elít.
Od vlaňajšieho októbra padli v Libanone už dve vlády. Mnohí kritizovaní politici, bohatí podnikatelia či bývalí vojenskí velitelia, z ktorých mnohí bojovali v občianskej vojne v rokoch 1975-90, si v Libanone zachovávajú svoj veľký vplyv, a to aj napriek medzinárodnému a domácemu tlaku na zmenu.
Od pádu poslednej vlády po augustovom výbuch v bejrútskom prístave sa v Libanone stále nedarí zostaviť vládu, ktorá by uspokojila požiadavky ulice a medzinárodných darcov odmietajúcich nateraz uvoľniť finančné prostriedky - Libanon pritom túto finančnú pomoc veľmi potrebuje.
Libanonský prezident Michel Aún bude na budúci týždeň viesť konzultácie s hlavnými frakciami v libanonskom parlamente a až potom, tretíkrát za menej ako rok, vymenuje nového predsedu vlády.
V súvislosti s tým sa očakáva, že na politickú scénu sa vráti Saad Harírí, ktorý podal demisiu vlani v októbri, krátko po vypuknutí protivládnych protestov.
Podľa AFP je veľmi pravdepodobné, že protivládni aktivisti túto nomináciu odmietnu.
Aún v sobotu zopakoval svoju výzvu, aby lídri protivládnych protestov spolupracovali s vedením štátu. Aktivisti však tento apel opäť odmietli. Aún im pripomenul, že "reforma nie je možná mimo štátnych inštitúcií".
Protivládne protestné hnutie v Libanone si zachovalo svoju voľnú štruktúru i nadkonfesijný charakter, čo niektorí analytici považujú za prekážku pre dosiahnutie zmien v krajine.
"Nedostatok politických programov a vedenia komplikujú procesy a sťažujú dosiahnutie pokroku," uviedol Džamíl Muawád, ktorý vyučuje politické vedy na Americkej univerzite v Bejrúte.
Akademik a bývalý minister Tárik Mitri však uviedol, že úspech protestného hnutia "nemožno merať podľa toho, čo sa dosiahlo z hľadiska politických zmien, ani podľa jeho schopnosti generovať nové politické elity, ale skôr podľa nádejí, ktorých je nositeľom, uprostred všetkého bolestného, čo Libanon zažíva".