Výbuch v bejrútskom prístave mal za následok demisiu libanonskej vlády a snahy o zostavenie novej boli doteraz neúspešné.
Autor TASR
Bejrút 2. októbra (TASR) - Libanonský sudca Fádí Sawwán vydal príkaz vziať do väzby dvoch Rusov podozrivých v kauze výbuchu dusičnanu amónneho v prístave v libanonskom meste Bejrút. S odvolaním sa na libanonskú tlačovú agentúru NNA o tom informoval ruský spravodajský portál Meduza.io. Súdny príkaz bol vydaný v neprítomnosti oboch Rusov.
Podľa portálu Meduza.io libanonský súd odovzdal všetky podklady prokuratúre a požiadal, aby policajná organizácia Interpol vydala na oboch ruských občanov medzinárodný zatykač a požiadala o ich vydanie na stíhanie do Libanonu.
Ide o podnikateľa z ruského mesta Chabarovsk Borisa Grečuškina, žijúceho na Cypre, a námorníka Borisa Prokošova.
Grečuškin bol majiteľom lode Rhosus, z ktorej bol zaistený náklad liadku, ktorý neskôr - v auguste tohto roku - explodoval v bejrútskom prístavnom sklade. Prokošov bol kapitánom tejto lode.
Prokošov sa pre ruský spravodajský portál RBK v piatok vyjadril, že nemá žiadne oficiálne oznámenie o požiadavke libanonských úradov na jeho uväznenie. "Počul som o tom, ale oficiálne nič neviem, nikto ma nekontaktoval," uviedol lodný kapitán na dôchodku. Dodal, že nechápe, "na základe čoho sme obvinení". "Všetko je to vycucané z prsta," vyhlásil na margo obvinenia.
Ruský spravodajský portál Lenta.ru pripomenul, že v roku 2013 bol z lode Rhosus skonfiškovaný veľký náklad dusičnanu amónneho. Grečuškin je podozrivý z jeho nelegálnej prepravy.
K výbuchu v prístave v Bejrúte došlo 4. augusta. Explodovalo tam zrejme 2750 ton dusičnanu amónneho, ktorý tam bol dlhodobo skladovaný. Výbuch si vyžiadal 190 obetí, viac ako 6000 zranených a veľké materiálne škody a je považovaný za jeden z najsilnejších v dejinách ľudstva.
V súvislosti s výbuchom je vyšetrovaných 25 ľudí vrátane niekoľkých úradníkov správy prístavov, colných úradov, ako aj dvaja sýrski zamestnanci.
Loď Rhosus vyplávala 23. septembra 2013 z gruzínskeho prístavu Batumi. Jej cieľovým prístavom bola Beira v Mozambiku, kam mala dopraviť 2750 ton dusičnanu amónneho. Počas cesty sa loď pre údajné technické problémy zastavila v bejrútskom prístave.
Niektoré zdroje uvádzajú, že hlavným dôvodom zastávky bol nedostatok hotovosti posádky na zaplatenie plavby cez Suezský záliv. Prevážaný dusičnan amónny bol v roku 2014 vyložený v prístave, a to v nevyhovujúcich podmienkach.
Samotná loď, ktorá bola v zlom technickom stave, sa potopila v prístave vo februári 2018.
Podľa medializovaných informácií libanonskí colníci v uplynulých rokoch niekoľkokrát žiadali súd, aby nariadil odvoz tohto materiálu. Ich žiadosť však nebola kladne vybavená.
Výbuch v bejrútskom prístave mal za následok demisiu libanonskej vlády a snahy o zostavenie novej boli doteraz neúspešné.
Katastrofa nastala v čase, keď Libanon už trpel mnohými krízami v dôsledku kolapsu svojej meny, pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 a mesiacmi demonštrácií ľudí žiadajúcich zmenu politického systému krajiny.
Podľa portálu Meduza.io libanonský súd odovzdal všetky podklady prokuratúre a požiadal, aby policajná organizácia Interpol vydala na oboch ruských občanov medzinárodný zatykač a požiadala o ich vydanie na stíhanie do Libanonu.
Ide o podnikateľa z ruského mesta Chabarovsk Borisa Grečuškina, žijúceho na Cypre, a námorníka Borisa Prokošova.
Grečuškin bol majiteľom lode Rhosus, z ktorej bol zaistený náklad liadku, ktorý neskôr - v auguste tohto roku - explodoval v bejrútskom prístavnom sklade. Prokošov bol kapitánom tejto lode.
Prokošov sa pre ruský spravodajský portál RBK v piatok vyjadril, že nemá žiadne oficiálne oznámenie o požiadavke libanonských úradov na jeho uväznenie. "Počul som o tom, ale oficiálne nič neviem, nikto ma nekontaktoval," uviedol lodný kapitán na dôchodku. Dodal, že nechápe, "na základe čoho sme obvinení". "Všetko je to vycucané z prsta," vyhlásil na margo obvinenia.
Ruský spravodajský portál Lenta.ru pripomenul, že v roku 2013 bol z lode Rhosus skonfiškovaný veľký náklad dusičnanu amónneho. Grečuškin je podozrivý z jeho nelegálnej prepravy.
K výbuchu v prístave v Bejrúte došlo 4. augusta. Explodovalo tam zrejme 2750 ton dusičnanu amónneho, ktorý tam bol dlhodobo skladovaný. Výbuch si vyžiadal 190 obetí, viac ako 6000 zranených a veľké materiálne škody a je považovaný za jeden z najsilnejších v dejinách ľudstva.
V súvislosti s výbuchom je vyšetrovaných 25 ľudí vrátane niekoľkých úradníkov správy prístavov, colných úradov, ako aj dvaja sýrski zamestnanci.
Loď Rhosus vyplávala 23. septembra 2013 z gruzínskeho prístavu Batumi. Jej cieľovým prístavom bola Beira v Mozambiku, kam mala dopraviť 2750 ton dusičnanu amónneho. Počas cesty sa loď pre údajné technické problémy zastavila v bejrútskom prístave.
Niektoré zdroje uvádzajú, že hlavným dôvodom zastávky bol nedostatok hotovosti posádky na zaplatenie plavby cez Suezský záliv. Prevážaný dusičnan amónny bol v roku 2014 vyložený v prístave, a to v nevyhovujúcich podmienkach.
Samotná loď, ktorá bola v zlom technickom stave, sa potopila v prístave vo februári 2018.
Podľa medializovaných informácií libanonskí colníci v uplynulých rokoch niekoľkokrát žiadali súd, aby nariadil odvoz tohto materiálu. Ich žiadosť však nebola kladne vybavená.
Výbuch v bejrútskom prístave mal za následok demisiu libanonskej vlády a snahy o zostavenie novej boli doteraz neúspešné.
Katastrofa nastala v čase, keď Libanon už trpel mnohými krízami v dôsledku kolapsu svojej meny, pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 a mesiacmi demonštrácií ľudí žiadajúcich zmenu politického systému krajiny.