Saad Harírí obvinil z účasti na tajnom pláne šiitský Irán a jeho libanonského spojenca, hnutie Hizballáh.
Autor TASR
Bejrút 5. novembra (TASR) - Neexistujú dôkazy o pláne atentátu na libanonského premiéra Saada Harírího. Vyhlásila to v nedeľu libanonská armáda - deň po tom, ako Harírí prekvapujúco oznámil odstúpenie z funkcie.
V sobotu v televíznom prejave hovoril o tajnom pláne, v rámci ktorého majú na neho spáchať atentát. O pláne neuviedol podrobnosti, ale obvinil z účasti na ňom šiitský Irán a jeho libanonského spojenca, hnutie Hizballáh.
Rezignácia sunnitu Harírího vyvolala obavy z nestability Libanonu. Prezident Michel Aún, ktorý je spojencom Hizballáhu, zatiaľ Harírího rezignáciu neprijal.
V minulých mesiacoch niektoré arabské krajiny obviňovali šiitský Irán zo zasahovania do ich záležitostí, čo Teherán popieral, pripomína agentúra DPA.
Bahrajn v nedeľu nariadil svojim občanom, aby okamžite Libanon opustili a majú aj zákaz do tejto krajiny z bezpečnostných dôvodov cestovať. Členské štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) zakázali cestovanie do Libanonu už v roku 2016 po tom, ako libanonský minister zahraničných vecí odmietol odsúdiť útoky davu na saudskoarabské diplomatické misie v Iráne.
Harírí oznámil svoju rezignáciu v sobotu počas návštevy Saudskej Arábie, a to necelý rok po tom, ako sa ujal funkcie premiéra. Do Libanonu sa zatiaľ nevrátil.
Premiérom sa stal koncom roka 2016 a viedol 30-člennú vládu národnej jednoty, do ktorej patril aj militantný šiitský Hizballáh. Tejto vláde sa do značnej miery podarilo ochrániť krajinu pred dôsledkami občianskej vojny v susednej Sýrii.
V prejave naznačil, že sa bojí o život, a uviedol, že atmosféra v krajine je podobná situácii, aká tam panovala pred zavraždením jeho otca Rafíka Harírího v roku 2005.
Saudská Arábia a Irán podporujú opačné strany konfliktu vo vojnách v Sýrii i Jemene.
V sobotu v televíznom prejave hovoril o tajnom pláne, v rámci ktorého majú na neho spáchať atentát. O pláne neuviedol podrobnosti, ale obvinil z účasti na ňom šiitský Irán a jeho libanonského spojenca, hnutie Hizballáh.
Rezignácia sunnitu Harírího vyvolala obavy z nestability Libanonu. Prezident Michel Aún, ktorý je spojencom Hizballáhu, zatiaľ Harírího rezignáciu neprijal.
V minulých mesiacoch niektoré arabské krajiny obviňovali šiitský Irán zo zasahovania do ich záležitostí, čo Teherán popieral, pripomína agentúra DPA.
Bahrajn v nedeľu nariadil svojim občanom, aby okamžite Libanon opustili a majú aj zákaz do tejto krajiny z bezpečnostných dôvodov cestovať. Členské štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) zakázali cestovanie do Libanonu už v roku 2016 po tom, ako libanonský minister zahraničných vecí odmietol odsúdiť útoky davu na saudskoarabské diplomatické misie v Iráne.
Harírí oznámil svoju rezignáciu v sobotu počas návštevy Saudskej Arábie, a to necelý rok po tom, ako sa ujal funkcie premiéra. Do Libanonu sa zatiaľ nevrátil.
Premiérom sa stal koncom roka 2016 a viedol 30-člennú vládu národnej jednoty, do ktorej patril aj militantný šiitský Hizballáh. Tejto vláde sa do značnej miery podarilo ochrániť krajinu pred dôsledkami občianskej vojny v susednej Sýrii.
V prejave naznačil, že sa bojí o život, a uviedol, že atmosféra v krajine je podobná situácii, aká tam panovala pred zavraždením jeho otca Rafíka Harírího v roku 2005.
Saudská Arábia a Irán podporujú opačné strany konfliktu vo vojnách v Sýrii i Jemene.