Kríza vypukla po Kurdáhího vyjadreniach odvysielaných v októbri, v ktorých kritizoval vojenské operácie Saudskej Arábie v Jemene.
Autor TASR
Bejrút 3. decembra (TASR) - Libanonský minister informácií v piatok odstúpil z funkcie a vyjadril nádej, že tento krok otvorí cestu pre zmiernenie bezprecedentnej diplomatickej krízy vo vzťahoch so Saudskou Arábiou a ďalšími krajinami Perzského zálivu. Táto kríza ešte sťažila mimoriadne zlú ekonomickú situáciu v Libanone, informuje agentúra AP.
Minister George Kurdáhí na tlačovej konferencii uviedol, že rezignovať sa rozhodol pred sobotňajšou návštevou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Saudskej Arábii. Podľa jeho slov by to francúzskemu lídrovi mohlo pomôcť naštartovať dialóg o náprave vzťahov medzi Bejrútom a Rijádom.
Kríza vypukla po Kurdáhího vyjadreniach odvysielaných v októbri, v ktorých kritizoval vojenské operácie Saudskej Arábie v Jemene. Rijád v reakcii odvolal svojho veľvyslanca z Bejrútu a zakázal všetok dovoz z Libanonu, čo sa dotklo stoviek libanonských firiem. Libanon tak prišiel o stovky miliónov dolárov v cudzej mene.
Diplomatický spor zhoršil ekonomickú krízu v Libanone, ktorá je najhoršou v moderných dejinách tejto krajiny. Finančný kolaps spojený s ďalšími krízami dostal viac ako tri štvrtiny zo šiestich miliónov obyvateľov krajiny, vrátane milióna sýrskych utečencov, do chudoby, približuje AP.
Napätie s Rijádom, tradičným podporovateľom tejto stredomorskej krajiny, ešte viac ochromilo libanonskú vládu, ktorá nezasadala už od 12. októbra. Objavili sa správy, že v prípade rezignácie ministra informácií by odstúpili aj členovia vlády z hnutia Hizballáh.
Nie je jasné, či Kurdáhího demisia bude Saudskej Arábii postačovať a zabráni ďalšej eskalácii. Saudskoarabskí predstavitelia uviedli, že kríza má širšie príčiny a jej korene siahajú k nespokojnosti kráľovstva s rastúcim vplyvom Hizballáhu, šiitskeho spojenca Iránu, ktorý je regionálnym rivalom Rijádu.
Minister George Kurdáhí na tlačovej konferencii uviedol, že rezignovať sa rozhodol pred sobotňajšou návštevou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Saudskej Arábii. Podľa jeho slov by to francúzskemu lídrovi mohlo pomôcť naštartovať dialóg o náprave vzťahov medzi Bejrútom a Rijádom.
Kríza vypukla po Kurdáhího vyjadreniach odvysielaných v októbri, v ktorých kritizoval vojenské operácie Saudskej Arábie v Jemene. Rijád v reakcii odvolal svojho veľvyslanca z Bejrútu a zakázal všetok dovoz z Libanonu, čo sa dotklo stoviek libanonských firiem. Libanon tak prišiel o stovky miliónov dolárov v cudzej mene.
Diplomatický spor zhoršil ekonomickú krízu v Libanone, ktorá je najhoršou v moderných dejinách tejto krajiny. Finančný kolaps spojený s ďalšími krízami dostal viac ako tri štvrtiny zo šiestich miliónov obyvateľov krajiny, vrátane milióna sýrskych utečencov, do chudoby, približuje AP.
Napätie s Rijádom, tradičným podporovateľom tejto stredomorskej krajiny, ešte viac ochromilo libanonskú vládu, ktorá nezasadala už od 12. októbra. Objavili sa správy, že v prípade rezignácie ministra informácií by odstúpili aj členovia vlády z hnutia Hizballáh.
Nie je jasné, či Kurdáhího demisia bude Saudskej Arábii postačovať a zabráni ďalšej eskalácii. Saudskoarabskí predstavitelia uviedli, že kríza má širšie príčiny a jej korene siahajú k nespokojnosti kráľovstva s rastúcim vplyvom Hizballáhu, šiitskeho spojenca Iránu, ktorý je regionálnym rivalom Rijádu.