Tripolis 28. decembra (TASR) - Líbyjský parlament v pondelok odmietol vytýčiť dátum prezidentských volieb, ktoré sa mali konať minulý piatok a mali byť vyvrcholením úsilia OSN dostať Líbyu z desať rokov trvajúceho konfliktu. Prípravu volieb však marili dohady o kandidátoch i sporný právny rámec celého hlasovania.

Ako informovala agentúra AFP, parlamentný výbor poverený dohľadom nad voľbami v pondelok predložil správu, v ktorej konštatuje, že v tejto fáze by bolo riskantné stanoviť nový termín volieb.

Stanovisko výboru je v podstate priamym odmietnutím návrhu najvyššej volebnej komisie (HNEC), ktorá navrhla uskutočniť voľby 24. januára 2022.

Výbor tým odmietol aj výzvu vyslankyne OSN Stephanie Williamsovej, ktorá na líbyjský parlament naliehala, aby si "plnil svoje povinnosti" voči národu a štátu a urýchlene sa zaoberal odporúčaniami HNEC "s cieľom posunúť volebný proces dopredu".

Tento výbor je súčasťou parlamentu so sídlom vo východnej Líbyi, pripomenula agentúra AFP s tým, že existencia paralelne fungujúcich parlamentov odráža hlboké rozdelenie krajiny. Výbor odporučil vypracovať "nový, realistický a použiteľný plán s definovanými fázami, a nie stanoviť nové dátumy a opakovať rovnaké chyby".

V správe sa tiež navrhuje zriadiť výbor, ktorý by predložil novú ústavu ako náhradu tej, ktorú v roku 1969 zrušil diktátor Muammar Kaddáfí. Výbor súčasne vyzval na rekonštrukciu dočasnej vlády vedenej premiérom Abdalom Hamídom Dubajbom, ktorej mandát sa mal skončiť piatkovými voľbami. O návrhoch výboru musí ešte rokovať parlament.

Dubajba vedie vládu národnej jednoty podporovanú OSN so sídlom v hlavnom meste Tripolis na západe krajiny. Úlohou kabinetu bolo doviesť túto severoafrickú krajinu k voľbám. Tie mali byť po roku relatívneho pokoja vôbec prvými priamymi prezidentskými voľbami v Líbyi.

Záujem kandidovať v prezidentských voľbách prejavili desiatky ľudí vrátane niekoľkých známych osobností – medzi nimi aj Sajf Islám Kaddáfí, syn diktátora Kaddáfího, ktorý bol zosadený a zavraždený v povstaní v roku 2011. Medzi najvýraznejšími kandidátmi bol aj Chalífa Haftar, vojenský vodca východnej časti krajiny a niektorých oblastí juhu. O prezidentský úrad sa uchádzal tiež dočasný premiér Dubajba a tiež bývalý minister vnútra Fatahí Bášághá.

V rovnakom termíne ako prezidentské voľby sa mali konať aj parlamentné voľby. Už v októbri však boli preložené na január 2022.

AFP svojho času konštatovala, že parlamentné a prezidentské voľby mali pomôcť zjednotiť krajinu po rokoch konfliktov a rozdelenia, ale spory o ich právny a ústavný rámec v plnej miere odhalili hĺbku rozkolu Líbye na východ a západ.