Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kiličdaroglu sa rozhodol navštíviť Kavalu štyri mesiace po tom, čo ho Erdogan porazil v druhom kole prezidentských volieb.
Autor TASR
Istanbul 6. októbra (TASR) — Vodca tureckej opozície Kemal Kiličdaroglu v piatok prvýkrát navštívil vo väzení vplyvného občianskeho aktivistu a filantropa Osmana Kavalu, ktorý si odpykáva doživotný trest. Informovala o tom agentúra AFP.
Kiličdaroglova návšteva sa uskutočnila v čase príprav politikov na marcové komunálne voľby, v ktorých bude v hre najmä kontrola nad Istanbulom a Ankarou — baštami opozície.
Kiličdaroglu novinárom povedal, že navštíviť Kavalu do istanbulskej väznice prišiel preto, "aby viac zviditeľnil nespravodlivosť".
"Nikto by nemal byť súdený za to, čo si myslí," vyhlásil.
V súvislosti s verdiktom nad Kavalom sa Turecko odmietlo podriadiť rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva a prepustiť ho na slobodu, čo narušilo vzťahy Ankary so západnými spojencami. Za zaobchádzanie s Kavalom Turecku dokonca hrozí vylúčenie z Rady Európy, poprednej organizácie na ochranu ľudských práv na európskom kontinente.
Turecký najvyšší súd koncom septembra v odvolacom konaní potvrdil Kavalovi doživotie za "pokus zvrhnúť vládu" protestmi v istanbulskom parku Gezi v roku 2013. Proti tomuto verdiktu sa 66-ročný Kavala nemá možnosť odvolať.
Policajné zásahy proti demonštrantom v parku Gezi spustili celoštátne protivládne protesty, ktoré predstavovali najväčšiu mobilizáciu tohto druhu proti vtedajšiemu premiérovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
Kavala je vo väzbe od roku 2017. O rok neskôr ho Erdogan verejne obvinil z financovania protestov v parku Gezi za pomoci americko-maďarského investora a filantropa Georgea Sorosa. Kavala tieto obvinenia odmieta.
Kiličdaroglu sa rozhodol navštíviť Kavalu štyri mesiace po tom, čo ho Erdogan porazil v druhom kole prezidentských volieb. V predvolebnej kampani sa zaviazal, že hneď po nástupe do funkcie prepustí "politických väzňov", akým je i Kavala.
"V tejto krajine nie je demokracia, som si toho vedomý. Veľmi dobre viem, že demokracia neexistuje. Viem, že máte autoritatívnu vládu," povedal v piatok Kiličdaroglu.
Podľa agentúry AFP tieto jeho vyjadrenia svedčia o tom, že Erdoganovi politickí súperi majú v úmysle urobiť z otázky ľudských práv ústredný tému svojich kampaní pred marcovými komunálnymi voľbami.
Kiličdaroglova návšteva sa uskutočnila v čase príprav politikov na marcové komunálne voľby, v ktorých bude v hre najmä kontrola nad Istanbulom a Ankarou — baštami opozície.
Kiličdaroglu novinárom povedal, že navštíviť Kavalu do istanbulskej väznice prišiel preto, "aby viac zviditeľnil nespravodlivosť".
"Nikto by nemal byť súdený za to, čo si myslí," vyhlásil.
V súvislosti s verdiktom nad Kavalom sa Turecko odmietlo podriadiť rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva a prepustiť ho na slobodu, čo narušilo vzťahy Ankary so západnými spojencami. Za zaobchádzanie s Kavalom Turecku dokonca hrozí vylúčenie z Rady Európy, poprednej organizácie na ochranu ľudských práv na európskom kontinente.
Turecký najvyšší súd koncom septembra v odvolacom konaní potvrdil Kavalovi doživotie za "pokus zvrhnúť vládu" protestmi v istanbulskom parku Gezi v roku 2013. Proti tomuto verdiktu sa 66-ročný Kavala nemá možnosť odvolať.
Policajné zásahy proti demonštrantom v parku Gezi spustili celoštátne protivládne protesty, ktoré predstavovali najväčšiu mobilizáciu tohto druhu proti vtedajšiemu premiérovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
Kavala je vo väzbe od roku 2017. O rok neskôr ho Erdogan verejne obvinil z financovania protestov v parku Gezi za pomoci americko-maďarského investora a filantropa Georgea Sorosa. Kavala tieto obvinenia odmieta.
Kiličdaroglu sa rozhodol navštíviť Kavalu štyri mesiace po tom, čo ho Erdogan porazil v druhom kole prezidentských volieb. V predvolebnej kampani sa zaviazal, že hneď po nástupe do funkcie prepustí "politických väzňov", akým je i Kavala.
"V tejto krajine nie je demokracia, som si toho vedomý. Veľmi dobre viem, že demokracia neexistuje. Viem, že máte autoritatívnu vládu," povedal v piatok Kiličdaroglu.
Podľa agentúry AFP tieto jeho vyjadrenia svedčia o tom, že Erdoganovi politickí súperi majú v úmysle urobiť z otázky ľudských práv ústredný tému svojich kampaní pred marcovými komunálnymi voľbami.
