Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po prezidentských voľbách 2020 zasiahla Bielorusko vlna protestov proti výsledkom hlasovania.
Autor TASR
Vilnius 9. augusta (TASR) - Líderka exilovej bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská prijala rozhodnutie o vytvorení dočasnej exilovej vlády, ktorej úlohou bude zaistiť prechod k moci v Bielorusku.
Informovala o tom v utorok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá dodala, že k tomu došlo v deň druhého výročia sporných prezidentských volieb v Bielorusku.
Cichanovská svoje rozhodnutie o vzniku exilovej dočasnej vlády oznámila v utorok, v záverečný deň dvojdňovej konferencie bieloruských demokratických hnutí a skupín, ktorá sa konala v litovskom hlavnom meste Vilnius.
Spresnila, že Paval Latuška bude vo vládnom kabinete zodpovedať za odovzdanie moci v krajine. Aľaxandr Azarav bude mať na starosti obnovenie právneho štátu v Bielorusku. Valerovi Sachaščykovi bol zverený rezort obrany a národnej bezpečnosti. Za zahraničnú politiku bude zodpovedať Valer Kavalevski.
Exilová dočasná vláda "sa môže a bude rozširovať," uviedla Cichanovská, ktorá zároveň vyzvala všetkých Bielorusov, ktorí chcú prispieť k transformácii Bieloruska na demokratickú krajinu, aby sa pripojili k jej tímu.
Po prezidentských voľbách 9. augusta 2020 zasiahla Bielorusko vlna protestov proti výsledkom hlasovania, ktoré priniesli víťazstvo autoritárskemu vládcovi Alexandrovi Lukašenkovi, a to aj napriek tvrdeniam opozičných lídrov, že hlasovanie bolo zmanipulované.
Mnohí bieloruskí opoziční lídri boli po prezidentských voľbách zatknutí alebo boli nútení opustiť krajinu.
Lukašenko odmietol rokovať s odporcami svojho režimu a jemu podriadené bezpečnostné zložky zasiahli tvrdo proti akémukoľvek nesúhlasu s režimom, pričom zatkli tisíce ľudí vrátane desiatok novinárov.
Počas masových nepokojov alebo v súvislosti s nimi prišlo o život niekoľko demonštrantov. Niektoré organizácie na ochranu ľudských práv tiež tvrdia, že existujú dôveryhodné dôkazy o mučení niektorých zadržaných príslušníkmi bezpečnostných zložiek.
V období po prezidentských voľbách bieloruské úrady podnikli represívne kroky voči viacerým médiám - je medzi nimi televízny kanál Belsat financovaný z poľských zdrojov, spravodajský web Naša Niva, minská pobočka RFE/RL a desiatky regionálnych periodík. K ich prenasledovaniu došlo v reakcii na ich nezávislé spravodajstvo o Lukašenkovom režime.
Informovala o tom v utorok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá dodala, že k tomu došlo v deň druhého výročia sporných prezidentských volieb v Bielorusku.
Cichanovská svoje rozhodnutie o vzniku exilovej dočasnej vlády oznámila v utorok, v záverečný deň dvojdňovej konferencie bieloruských demokratických hnutí a skupín, ktorá sa konala v litovskom hlavnom meste Vilnius.
Spresnila, že Paval Latuška bude vo vládnom kabinete zodpovedať za odovzdanie moci v krajine. Aľaxandr Azarav bude mať na starosti obnovenie právneho štátu v Bielorusku. Valerovi Sachaščykovi bol zverený rezort obrany a národnej bezpečnosti. Za zahraničnú politiku bude zodpovedať Valer Kavalevski.
Exilová dočasná vláda "sa môže a bude rozširovať," uviedla Cichanovská, ktorá zároveň vyzvala všetkých Bielorusov, ktorí chcú prispieť k transformácii Bieloruska na demokratickú krajinu, aby sa pripojili k jej tímu.
Po prezidentských voľbách 9. augusta 2020 zasiahla Bielorusko vlna protestov proti výsledkom hlasovania, ktoré priniesli víťazstvo autoritárskemu vládcovi Alexandrovi Lukašenkovi, a to aj napriek tvrdeniam opozičných lídrov, že hlasovanie bolo zmanipulované.
Mnohí bieloruskí opoziční lídri boli po prezidentských voľbách zatknutí alebo boli nútení opustiť krajinu.
Lukašenko odmietol rokovať s odporcami svojho režimu a jemu podriadené bezpečnostné zložky zasiahli tvrdo proti akémukoľvek nesúhlasu s režimom, pričom zatkli tisíce ľudí vrátane desiatok novinárov.
Počas masových nepokojov alebo v súvislosti s nimi prišlo o život niekoľko demonštrantov. Niektoré organizácie na ochranu ľudských práv tiež tvrdia, že existujú dôveryhodné dôkazy o mučení niektorých zadržaných príslušníkmi bezpečnostných zložiek.
V období po prezidentských voľbách bieloruské úrady podnikli represívne kroky voči viacerým médiám - je medzi nimi televízny kanál Belsat financovaný z poľských zdrojov, spravodajský web Naša Niva, minská pobočka RFE/RL a desiatky regionálnych periodík. K ich prenasledovaniu došlo v reakcii na ich nezávislé spravodajstvo o Lukašenkovom režime.
