Moskva 27. marca (TASR) - Guvernérka autonómnej oblasti Gagauzsko v Moldavsku Evghenia Gutulová vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby vyjadril jednoznačnú podporu osobitnému štatútu autonómie v Moldavsku. Urobila tak prostredníctvom vyhlásenia, ktoré zverejnil jej právnik, informovala agentúra TASS, píše TASR.

Samotná Gutulová je od utorka na 72 hodín zadržaná. Začalo sa voči nej konanie v dvoch trestných veciach: za nezákonné financovanie politických aktivít prostredníctvom peňazí z Ruska a za účasť na organizovaní protestov v Kišiňove v roku 2022. Gutulová tieto obvinenia popiera a svoj prípad označuje za politicky motivovaný.

Kremeľ v stredu odsúdil zadržanie tejto vodkyne gagauzskej menšiny a označil ho za politický krok zameraný na potlačenie opozície voči proeurópskej moldavskej prezidentke Maii Sanduovej.

Okrem Putina Gutulová požiadala o podporu aj tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Upozornila, že po jej zadržaní „gagauzský ľud čelí hrozbe straty svojej autonómie, identity a budúcnosti“.

Súd v Moldavsku začal vlani proti Gutulovej konanie, ktoré sa týka podozrení z presmerovania finančných prostriedkov z Ruska pre proruskú stranu Šor, ktorá bola v Moldavsku medzičasom zakázaná.

Gutulová je prepojená so zakladateľom tejto strany, podnikateľom Ilanom Šorom, ktorý na jej fungovanie údajne dostáva finančnú podporu aj od ruského oligarchu Romana Abramoviča. Tieto financie majú slúžiť na destabilizáciu situácie v Moldavsku. Gutulová podľa vyšetrovateľov tieto sumy peňazí osobne prepravovala do Moldavska z Ruska, kde ju vlani v Moskve prijal aj ruský prezident Vladimir Putin, napísala agentúra Reuters.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová spojila Gutulovej zadržanie s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré sa v Moldavsku uskutočnia v júli. Hovorkyňa obvinila policajné orgány v Moldavsku zo svojvôle a vyhlásila, že táto krajina sa mení na policajný štát, kde polícia potláča „proruské hlasy“, dochádza aj k cenzúre ruskojazyčných médií a politici a novinári, ktorí sú za tesnejšie vzťahy s Moskvou, sú pod „obrovským tlakom“.

Gutulová bola zadržaná po tom, ako zmizli iní dvaja proruskí poslanci moldavského parlamentu: Alexandr Nesterovskij je nezvestný odo dňa, keď bol odsúdený na 12 rokov väzenia v korupčnej kauze; zmizla i poslankyňa Irina Lozovanová, ktorá na rozsudok v podobnom prípade ešte len čaká.

Obaja títo poslanci boli spolupracovníkmi Šora, ktorého cieľom je zvíťaziť koncom tohto roka v parlamentných voľbách v Moldavsku. Tamojšie úrady predpokladajú, že Šor do Moldavska - aj vďaka Gutulovej - presúva veľké sumy peňazí s cieľom ovplyvniť hlasovanie.

Gutulovej meno je od roku 2024 na sankčnom zozname Spojených štátov a Európskej únie. Aj USA sa totiž domnievajú, že Gutulová a niekoľko ďalších gagauzských politikov destabilizujú situáciu v Moldavsku.

Gagauzsko, asi 140-tisícový región na juhu Moldavska, ovládajú etnickí Turci, ktorí chcú mať tesné vzťahy s Ruskom a vyznávajú pravoslávne kresťanstvo.

Od roku 1991, keď Moldavsko získalo nezávislosť, sú vzťahy Gagauzska s ústrednou vládou v Kišiňove komplikované. Prezidentka Maia Sanduová neuznala Gutulovú ako zvolenú guvernérku (baškan) gagauzskej autonómnej oblasti. Gutulová bola zvolená v roku 2023, pričom jej kandidatúru navrhla strana Šor. Začiatkom apríla 2024 Sanduová zasa Gutulovú obvinila z podpory vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine. Toto vyhlásenie nasledovalo po návšteve gagauzskej líderky v Moskve, kde sa stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Moldavsko, ktoré bolo počas uplynulých 150 rokov súčasťou ruského impéria, tzv. veľkého Rumunska a napokon Sovietskeho zväzu, v súčasnosti vedie prezidentka Sanduová, ktorá sa zasadzuje za to, aby Moldavsko do roku 2030 vstúpilo do EÚ. Sanduová súčasne ostro odsudzuje ruskú inváziu na susednú Ukrajinu a obviňuje Kremeľ, že sa ju snaží zosadiť.