Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Scholza sa Pašinjan aj Alijev zaviazali riešiť všetky spory bez použitia sily.
Autor TASR
Mníchov 17. februára (TASR) - Lídri Arménska a Azerbajdžanu absolvovali v sobotu priame rokovania v Mníchove, kde sa zúčastnili na bezpečnostnej konferencii. Zhodli sa, že budú pokračovať v snahách o uzavretie mierovej dohody medzi oboma krajinami, informuje agentúra AFP.
Bilaterálna schôdzka arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva sa konala po tom, ako sa tam obaja spoločne stretli s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý ich vyzval na rýchle uzavretie mierových rokovaní. Podľa Scholza sa Pašinjan aj Alijev zaviazali riešiť všetky spory bez použitia sily.
Sobotňajšiu bilaterálnu schôdzku medzi oboma lídrami potvrdila kancelária azerbajdžanského prezidenta. Podľa nej sa na stretnutí hovorilo o "rokovaniach o mierovej dohode medzi oboma krajinami, normalizácii vzťahov a otázke delimitácie hraníc". Azerbajdžanský rezort diplomacie dostal poverenie, aby v tejto veci zorganizoval následné stretnutia, uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie v Baku.
Podľa arménskej vlády sa obe strany v sobotu zhodli na tom, že "budú pokračovať v práci na mierovej dohode". Predmetom diskusií boli podľa nej "kroky na zaistenie mieru a stability v regióne", ako aj "proces nápravy arménsko-azerbajdžanských vzťahov".
S Pašinjanom a Alijevom sa v sobotu separátne stretol aj šéf americkej diplomacie Antony Blinken, ktorý podporil snahy vedúce k trvalej mierovej dohode medzi oboma krajinami.
Arménsko a Azerbajdžan vedú dlhoročný spor o oblasť Náhorného Karabachu, ktorá podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ju prevažne Arméni. Väčšina z nich však odtiaľ ušla po tom, čo Azerbajdžan dostal Náhorný Karabach v septembri minulého roka úplne pod svoju kontrolu v rámci rozsiahlej ofenzívy.
Pašinjan a Alijev pôvodne sľúbili, že podpíšu mierovú zmluvu do konca roka 2023. V rozhovoroch pod medzinárodným sprostredkovaním však zatiaľ nedošlo k žiadnemu prelomu a napätie medzi oboma stranami zostáva stále vysoké.
V utorok došlo k prestrelke na arménsko-azerbajdžanských hraniciach, pri ktorých podľa Jerevanu zahynuli štyria arménski vojaci. V stredu Alijev obvinil Arménsko, že si stále robí nároky na časti územia Azerbajdžanu. Deň nato Pašinjan varoval, že Azerbajdžan pripravuje "plnohodnotnú vojnu" voči Arménsku, aby si mohol vytvoriť pozemný koridor do svojej exklávy Nachičevan.
Bilaterálna schôdzka arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva sa konala po tom, ako sa tam obaja spoločne stretli s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý ich vyzval na rýchle uzavretie mierových rokovaní. Podľa Scholza sa Pašinjan aj Alijev zaviazali riešiť všetky spory bez použitia sily.
Sobotňajšiu bilaterálnu schôdzku medzi oboma lídrami potvrdila kancelária azerbajdžanského prezidenta. Podľa nej sa na stretnutí hovorilo o "rokovaniach o mierovej dohode medzi oboma krajinami, normalizácii vzťahov a otázke delimitácie hraníc". Azerbajdžanský rezort diplomacie dostal poverenie, aby v tejto veci zorganizoval následné stretnutia, uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie v Baku.
Podľa arménskej vlády sa obe strany v sobotu zhodli na tom, že "budú pokračovať v práci na mierovej dohode". Predmetom diskusií boli podľa nej "kroky na zaistenie mieru a stability v regióne", ako aj "proces nápravy arménsko-azerbajdžanských vzťahov".
S Pašinjanom a Alijevom sa v sobotu separátne stretol aj šéf americkej diplomacie Antony Blinken, ktorý podporil snahy vedúce k trvalej mierovej dohode medzi oboma krajinami.
Arménsko a Azerbajdžan vedú dlhoročný spor o oblasť Náhorného Karabachu, ktorá podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ju prevažne Arméni. Väčšina z nich však odtiaľ ušla po tom, čo Azerbajdžan dostal Náhorný Karabach v septembri minulého roka úplne pod svoju kontrolu v rámci rozsiahlej ofenzívy.
Pašinjan a Alijev pôvodne sľúbili, že podpíšu mierovú zmluvu do konca roka 2023. V rozhovoroch pod medzinárodným sprostredkovaním však zatiaľ nedošlo k žiadnemu prelomu a napätie medzi oboma stranami zostáva stále vysoké.
V utorok došlo k prestrelke na arménsko-azerbajdžanských hraniciach, pri ktorých podľa Jerevanu zahynuli štyria arménski vojaci. V stredu Alijev obvinil Arménsko, že si stále robí nároky na časti územia Azerbajdžanu. Deň nato Pašinjan varoval, že Azerbajdžan pripravuje "plnohodnotnú vojnu" voči Arménsku, aby si mohol vytvoriť pozemný koridor do svojej exklávy Nachičevan.
