Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na návšteve Kyjeva bol aj belgický premiér Alexander de Croo - prvýkrát od konca februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu
Autor TASR
Kyjev/Brusel 26. novembra (TASR) - Európski lídri v sobotu opätovne prisľúbili podporu Ukrajine pri príležitosti 90. výročia začiatku hladomoru z rokov 1932-33, ktorý postihol milióny Ukrajincov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Do Kyjeva v sobotu pricestovalo niekoľko európskych predstaviteľov, aby si uctili pamiatku obetí rozsiahleho hladomoru vyvolaného sovietskym diktátorom Josifom Vissarionovičom Stalinom, ktorý Ukrajinci považujú za úmyselný akt genocídy.
Podľa poľských a litovských médií boli na Ukrajine premiéri oboch týchto členských krajín EÚ na rokovaniach, ktoré sa týkali najmä možnej novej vlny migrácie z Ukrajiny v priebehu nadchádzajúcej zimy. Ukrajinská pohraničná stráž informovala, že poľský premiér Mateusz Morawiecki bol v Kyjeve a "uctil si pamiatku obetí hladomoru" pri pamätníku v ukrajinskej metropole.
Na návšteve Kyjeva bol aj belgický premiér Alexander de Croo - prvýkrát od konca februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. "Prišiel som do Kyjeva. Po ťažkom bombardovaní v uplynulých dňoch stojíme pri ukrajinskom ľude. Viac než kedykoľvek predtým," uviedol na sociálnej sieti Twitter a zverejnil fotografie, na ktorých si podáva ruku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Tlačová agentúra Belga uviedla, že Belgicko prisľúbilo Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške 37,4 milióna eur.
Do Kyjeva v sobotu pricestovala aj maďarská prezidentka Katalin Nováková. Ide o prvú návštevu najvyššieho predstaviteľa Maďarska od začiatku rusko-ukrajinskej vojny.
Aj nemecký kancelár Olaf Scholz vo videoposolstve oznámil pomoc v hodnote desať miliónov eur na podporu vývozu ukrajinského obilia, ktorý bol prerušený v dôsledku vojny. Nemecký Spolkový snem plánuje hladomor na Ukrajine rezolúciou uznať za genocídu, pripomína AFP.
Hladomor z rokov 1932-33 je dlhodobo zdrojom nepriateľstva medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva spochybňuje toto označenie a stavia udalosti do širšieho kontextu hladomorov, ktoré spustošili regióny Strednej Ázie a Ruska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina bude naďalej odolávať ruským útokom, ktoré sa systematicky zameriavajú na energetickú infraštruktúru krajiny. Spôsobuje to výpadky elektriny v čase nástupu nízkych teplôt a nadchádzajúcej zimy. "Ukrajinci prešli strašnými vecami... Raz nás chceli zničiť hladom, teraz - tmou a zimou," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. "Nemožno nás zlomiť," dodal.
Do Kyjeva v sobotu pricestovalo niekoľko európskych predstaviteľov, aby si uctili pamiatku obetí rozsiahleho hladomoru vyvolaného sovietskym diktátorom Josifom Vissarionovičom Stalinom, ktorý Ukrajinci považujú za úmyselný akt genocídy.
Podľa poľských a litovských médií boli na Ukrajine premiéri oboch týchto členských krajín EÚ na rokovaniach, ktoré sa týkali najmä možnej novej vlny migrácie z Ukrajiny v priebehu nadchádzajúcej zimy. Ukrajinská pohraničná stráž informovala, že poľský premiér Mateusz Morawiecki bol v Kyjeve a "uctil si pamiatku obetí hladomoru" pri pamätníku v ukrajinskej metropole.
Na návšteve Kyjeva bol aj belgický premiér Alexander de Croo - prvýkrát od konca februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. "Prišiel som do Kyjeva. Po ťažkom bombardovaní v uplynulých dňoch stojíme pri ukrajinskom ľude. Viac než kedykoľvek predtým," uviedol na sociálnej sieti Twitter a zverejnil fotografie, na ktorých si podáva ruku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Tlačová agentúra Belga uviedla, že Belgicko prisľúbilo Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške 37,4 milióna eur.
Do Kyjeva v sobotu pricestovala aj maďarská prezidentka Katalin Nováková. Ide o prvú návštevu najvyššieho predstaviteľa Maďarska od začiatku rusko-ukrajinskej vojny.
Aj nemecký kancelár Olaf Scholz vo videoposolstve oznámil pomoc v hodnote desať miliónov eur na podporu vývozu ukrajinského obilia, ktorý bol prerušený v dôsledku vojny. Nemecký Spolkový snem plánuje hladomor na Ukrajine rezolúciou uznať za genocídu, pripomína AFP.
Hladomor z rokov 1932-33 je dlhodobo zdrojom nepriateľstva medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva spochybňuje toto označenie a stavia udalosti do širšieho kontextu hladomorov, ktoré spustošili regióny Strednej Ázie a Ruska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina bude naďalej odolávať ruským útokom, ktoré sa systematicky zameriavajú na energetickú infraštruktúru krajiny. Spôsobuje to výpadky elektriny v čase nástupu nízkych teplôt a nadchádzajúcej zimy. "Ukrajinci prešli strašnými vecami... Raz nás chceli zničiť hladom, teraz - tmou a zimou," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. "Nemožno nás zlomiť," dodal.
