Severoatlantická aliancia zriadila horúcu linku, ktorá má v čase vyhroteného napätia predísť náhodným vojenským konfrontáciám medzi Gréckom a Tureckom, ktoré sú obe členskými krajinami NATO.
Autor TASR
Brusel 30. októbra (TASR) – Lídri 27 členských krajín EÚ na štvrtkovom videosummite odsúdili jednostranné kroky Turecka vo východnej časti Stredozemného mora, kde Ankara vedie spor s Aténami okolo prieskumu podmorských ložísk zemného plynu.
Lídri krajín EÚ vo štvrtok rokovali najmä o koordinácii boja proti pandémii koronavírusu. Okrem toho však hovorili aj o aktuálnej situácii v okolí gréckeho ostrova Rhodos v Egejskom mori, kde Turecko tento týždeň opäť predĺžilo svoj kontroverzný prieskum plynových ložísk.
„Odsudzujeme jednostranné kroky, ku ktorým došlo v poslednej dobe vo východnom Stredomorí, rovnako ako provokácie a rétoriku, ktoré sú absolútne neprijateľné," uviedol po skončení virtuálneho summitu predseda Európskej rady Charles Michel, ktorého citovala agentúra AFP.
Zdôraznil, že EÚ od Turecka očakáva rešpekt a to, že sa v rámci sporu s Gréckom vydá na pozitívnu cestu v záujme zmiernenia súčasného napätia. Michel varoval, že ak si Ankara nevyberie túto možnosť, má EÚ pripravenú aj „menej pozitívnu" alternatívu.
Podľa šéfa Európskej rady sa k téme grécko-tureckého sporu vrátia lídri opäť na decembrovom summite, keď budú rozhodovať o prípadných ďalších krokoch voči Turecku. Tvrdší postup voči Ankare v podobe prijatia sankcií presadzujú najmä Grécko a Cyprus.
Túto tvrdšiu líniu podporuje aj Francúzsko, ktoré sa v posledných dňoch dostalo do ostrých slovných potýčok s Ankarou okolo karikatúr proroka Mohameda a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Na čele diplomatických snáh o urovnanie grécko-tureckého sporu stojí Nemecko, ktoré v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Severoatlantická aliancia zriadila horúcu linku, ktorá má v čase vyhroteného napätia predísť náhodným vojenským konfrontáciám medzi Gréckom a Tureckom, ktoré sú obe členskými krajinami NATO.
Lídri krajín EÚ vo štvrtok rokovali najmä o koordinácii boja proti pandémii koronavírusu. Okrem toho však hovorili aj o aktuálnej situácii v okolí gréckeho ostrova Rhodos v Egejskom mori, kde Turecko tento týždeň opäť predĺžilo svoj kontroverzný prieskum plynových ložísk.
„Odsudzujeme jednostranné kroky, ku ktorým došlo v poslednej dobe vo východnom Stredomorí, rovnako ako provokácie a rétoriku, ktoré sú absolútne neprijateľné," uviedol po skončení virtuálneho summitu predseda Európskej rady Charles Michel, ktorého citovala agentúra AFP.
Zdôraznil, že EÚ od Turecka očakáva rešpekt a to, že sa v rámci sporu s Gréckom vydá na pozitívnu cestu v záujme zmiernenia súčasného napätia. Michel varoval, že ak si Ankara nevyberie túto možnosť, má EÚ pripravenú aj „menej pozitívnu" alternatívu.
Podľa šéfa Európskej rady sa k téme grécko-tureckého sporu vrátia lídri opäť na decembrovom summite, keď budú rozhodovať o prípadných ďalších krokoch voči Turecku. Tvrdší postup voči Ankare v podobe prijatia sankcií presadzujú najmä Grécko a Cyprus.
Túto tvrdšiu líniu podporuje aj Francúzsko, ktoré sa v posledných dňoch dostalo do ostrých slovných potýčok s Ankarou okolo karikatúr proroka Mohameda a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Na čele diplomatických snáh o urovnanie grécko-tureckého sporu stojí Nemecko, ktoré v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Severoatlantická aliancia zriadila horúcu linku, ktorá má v čase vyhroteného napätia predísť náhodným vojenským konfrontáciám medzi Gréckom a Tureckom, ktoré sú obe členskými krajinami NATO.