Brusel 18. októbra (TASR) - Banková únia je najskloňovanejším slovným spojením prebiehajúceho dvojdňového summitu EÚ v Bruseli. Názory štátnikov potvrdzujú, že zrod tohto projektu, ktorý vytvára predpoklad pre hlbšiu integráciu v podobe hospodárskej a menovej únie nebude ľahký.

Slovenský premiér Robert Fico ešte pred začatím summitu v rámci tejto témy upozornil, že z pohľadu Slovenska existujú určité hranice.

"My sme trochu opatrní a obávame sa, že 1. január 2013 je trochu nerealistický termín na to, aby vznikol jednotný bankový dohľad a ďalšie mechanizmy, ktoré v rámci bankovej únie majú existovať," uviedol Fico.

Foto: TASR/EPA

Podstatu dnešného rokovania lídrov EÚ vystihol rakúsky kancelár Werner Faymann, keď povedal, že nezávisle na dátume uvedenia bankovej únie do praxe, by štátnici mali dať jasný a presvedčivý odkaz, že jednotný bankový dohľad sa definitívne stane realitou.

"Nezaujíma ma, či to príde o niekoľko týždňov skôr alebo neskôr, ale signál musí byť jasný: chceme to urobiť a urobíme to!" povedal Faymann pred novinármi.

Fínsky premiér Jyrki Katainen v tejto súvislosti dodal, že je ochotný dohodu o spoločnom bankovom dohľade podpísať aj v túto noc, ak by bola kvalitne pripravená. A zdôraznil, že kvalita je v tomto smere najrozhodujúcejší faktor.

Na druhej strane český premiér Petr Nečas dal rozhodne najavo, že jeho krajina nepodporí tento projekt EÚ, kým Česká republika nedostane záruky, že nebude ohrozený jej bankový sektor.

Medzi opatrných štátnikov sa dnes zaradil aj švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, keď povedal, že by sa rád dozvedel podrobnosti o rekapitalizácii bánk. Zaujíma ho najmä otázka, kto bude znášať náklady rekapitalizácie problémovej banky, ktorá požiada o pomoc. Podľa Reinfeldta je to dôležité najmä z hľadiska daňových poplatníkov a voličov, ktorí musia mať jasno v tom, o aké schémy pôjde.

"V tomto návrhu je ešte veľa otázok a nejasností," povedala litovská prezidentka Dalia Grybauskaite o návrhu na spoločný dohľad nad bankami. Podľa nej treba jasne definovať všetky nejasné detaily.

Slovinský premiér Janez Janša zas patrí medzi tých, ktorí žiadajú rýchle zavedenie prvkov bankovej únie, čím podporuje pozíciu Francúzska. Slovinský záujem je logický, keďže je na zozname krajín, ktoré môžu požiadať o finančnú injekciu prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).

"Nemáme veľa času. Stačí, keď pozorne sledujeme situáciu v bankovom sektore vo viacerých krajinách EÚ, vrátane Slovinska," povedal Janša.

Zavedenie jednotného bankového dohľadu je považované za prvý zásadný krok pre hlbšiu integráciu krajín eurozóny a za jedno z rozhodujúcich opatrení na znovunastolenie dôvery v životaschopnosť eurozóny.