Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po summite priznal, že rozširovací proces so západným Balkánom nie je tam, kde by mal byť.
Autor TASR
Brusel 23. júna (TASR) - Nespokojnosť so situáciou, v akej sa z hľadiska prístupového procesu nachádzajú Albánsko a Severné Macedónsko, vyjadrila väčšina lídrov členských krajín Európskej únie po skončení mimoriadneho štvrtkového summitu EÚ-západný Balkán v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Pred summitom sa očakával posun v otázke odblokovania bulharského veta pre otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, na čo je naviazané aj Albánsko. Silný diplomatický tlak na Sofiu v posledných týždňoch na Sofiu vyvíjali francúzske predsedníctvo v Rade EÚ aj európsky diplomatický úrad, v stredu, deň pred summitom, však vláda bulharského premiéra Kirila Petkova, ktorá bola pripravená na kompromis, stratila väčšinu a parlament sa nezhodol na pozícii pre prelomenie veta voči Severnému Macedónsku.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po summite priznal, že rozširovací proces so západným Balkánom nie je tam, kde by mal byť. "Mali by sme začať rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Nemôžem skryť svoje sklamanie. Stále je tu nádej, neviem, čo môže urobiť bulharský parlament v najbližších hodinách," opísal situáciu. A dodal, že jednomyseľné hlasovanie je v EÚ veľkým problémom, keď jedna krajina môže blokovať Úniu ako takú po celé mesiace. "Musíme tvrdo pracovať na hlbšej integrácii západného Balkánu do EÚ," odkázal Borrell.
Severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski pred novinármi netajil svoj hnev. "To, čo sa teraz deje, je vážny problém a vážna rana pre dôveryhodnosť Európskej únie," opísal situáciu. A upozornil, že pre Skopje nebol prijateľný ani kompromisný plán, ktorý sa na poslednú chvíľu snažilo zariadiť Francúzsko.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred médiami uviedol, že je "trochu priskoro" uvažovať o dohode medzi Bulharskom a Severným Macedónskom. Podľa neho dôležité budú "nasledujúce hodiny a dni", aby sa podarilo zaistiť dohodu medzi Sofiou a Skopje.
Nemecký kancelár Olaf Scholz upozornil, že krajiny západného Balkánu už takmer 20 rokov čakajú na možnosť stať sa členmi EÚ. "Je nanajvýš dôležité, aby sa to teraz stalo dôveryhodným prísľubom. Nemecko bude podporovať aktivity krajín západného Balkánu na ich ceste do EÚ. Cítime za to zodpovednosť," uviedol.
Aj český premiér Petr Fiala, ktorého krajina od 1. júla preberie predsednícku štafetu v Rade EÚ a bude musieť riešiť aj túto agendu, skonštatoval, že otázka pristúpenia Severného Macedónska zostáva otvorená a s tým súvisí aj otázka prístupového procesu Albánska.
Holandský premiér Mark Rutte zdôraznil, že bilaterálne spory Bulharska a Severného Macedónska, ktoré blokujú prístupové rokovania Macedóncov, spôsobuje "veľa podráždenia". Pripomenul, že Holandsko sa spolu s Francúzskom snaží v tejto veci vyjednávať, a doplnil, že je najmenej na 60 percent presvedčený, že potrebný prelom sa podarí dosiahnuť na budúci týždeň.
Na pomalosť prístupového procesu so západným Balkánom upozornila na summite aj šéfka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. "Rozumiem frustrácii a pocitu, že krajina urobí dva, tri, niekedy aj 15 krokov vpred a potom zostane pozadu alebo je súčasťou širšieho balíka, ktorý nie je férový," povedala novinárom. V mene europarlamentu vyzvala lídrov členských krajín EÚ, aby zaistili pokrok v prístupových rokovaniach so Severným Macedónskom a Albánskom a tiež liberalizáciu vízového režimu pre občanov Kosova.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Pred summitom sa očakával posun v otázke odblokovania bulharského veta pre otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, na čo je naviazané aj Albánsko. Silný diplomatický tlak na Sofiu v posledných týždňoch na Sofiu vyvíjali francúzske predsedníctvo v Rade EÚ aj európsky diplomatický úrad, v stredu, deň pred summitom, však vláda bulharského premiéra Kirila Petkova, ktorá bola pripravená na kompromis, stratila väčšinu a parlament sa nezhodol na pozícii pre prelomenie veta voči Severnému Macedónsku.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po summite priznal, že rozširovací proces so západným Balkánom nie je tam, kde by mal byť. "Mali by sme začať rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Nemôžem skryť svoje sklamanie. Stále je tu nádej, neviem, čo môže urobiť bulharský parlament v najbližších hodinách," opísal situáciu. A dodal, že jednomyseľné hlasovanie je v EÚ veľkým problémom, keď jedna krajina môže blokovať Úniu ako takú po celé mesiace. "Musíme tvrdo pracovať na hlbšej integrácii západného Balkánu do EÚ," odkázal Borrell.
Severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski pred novinármi netajil svoj hnev. "To, čo sa teraz deje, je vážny problém a vážna rana pre dôveryhodnosť Európskej únie," opísal situáciu. A upozornil, že pre Skopje nebol prijateľný ani kompromisný plán, ktorý sa na poslednú chvíľu snažilo zariadiť Francúzsko.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred médiami uviedol, že je "trochu priskoro" uvažovať o dohode medzi Bulharskom a Severným Macedónskom. Podľa neho dôležité budú "nasledujúce hodiny a dni", aby sa podarilo zaistiť dohodu medzi Sofiou a Skopje.
Nemecký kancelár Olaf Scholz upozornil, že krajiny západného Balkánu už takmer 20 rokov čakajú na možnosť stať sa členmi EÚ. "Je nanajvýš dôležité, aby sa to teraz stalo dôveryhodným prísľubom. Nemecko bude podporovať aktivity krajín západného Balkánu na ich ceste do EÚ. Cítime za to zodpovednosť," uviedol.
Aj český premiér Petr Fiala, ktorého krajina od 1. júla preberie predsednícku štafetu v Rade EÚ a bude musieť riešiť aj túto agendu, skonštatoval, že otázka pristúpenia Severného Macedónska zostáva otvorená a s tým súvisí aj otázka prístupového procesu Albánska.
Holandský premiér Mark Rutte zdôraznil, že bilaterálne spory Bulharska a Severného Macedónska, ktoré blokujú prístupové rokovania Macedóncov, spôsobuje "veľa podráždenia". Pripomenul, že Holandsko sa spolu s Francúzskom snaží v tejto veci vyjednávať, a doplnil, že je najmenej na 60 percent presvedčený, že potrebný prelom sa podarí dosiahnuť na budúci týždeň.
Na pomalosť prístupového procesu so západným Balkánom upozornila na summite aj šéfka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. "Rozumiem frustrácii a pocitu, že krajina urobí dva, tri, niekedy aj 15 krokov vpred a potom zostane pozadu alebo je súčasťou širšieho balíka, ktorý nie je férový," povedala novinárom. V mene europarlamentu vyzvala lídrov členských krajín EÚ, aby zaistili pokrok v prístupových rokovaniach so Severným Macedónskom a Albánskom a tiež liberalizáciu vízového režimu pre občanov Kosova.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
