FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Lídri upozornili na eskalujúcu situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou a pozornosť upriamili na ľudské utrpenie a hospodárske dôsledky viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny.
Autor TASR
Rio de Janeiro 19. novembra (TASR) - Lídri skupiny G20 na summite v Riu de Janeiro v pondelok prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili utrpenie spôsobené konfliktami v Pásme Gazy a na Ukrajine a zároveň vyzvali na spoluprácu v oblasti zmeny klímy, znižovania chudoby a daňovej politiky. TASR informuje podľa agentúr Reuters, AFP a DPA.
Lídri upozornili na eskalujúcu situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou a pozornosť upriamili na ľudské utrpenie a hospodárske dôsledky viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny. Vo vyhlásení uviedli, že "vítajú všetky relevantné a konštruktívne iniciatívy, ktoré podporujú komplexný, spravodlivý a trvalý mier" na Ukrajine. Podobne ako na minuloročnom summite v Indii však podľa DPA nedošlo k jasnému odsúdeniu ruskej agresie, na rozdiel od ostrého postoja, ktorý bol prijatý na Bali v roku 2022.
Predstavitelia 20 najväčších ekonomík sveta tiež vyjadrili hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Pásme Gazy a naliehavo vyzvali na poskytnutie väčšej pomoci a ochrany civilistom spolu s komplexným prímerím v Pásme Gazy a Libanone.
Lídri G20 nedosiahli prelom v rokovaniach o klimatickej politike. Vo svojom vyhlásení sa zhodli na tom, že svet musí do konca konferencie OSN o zmene klímy (COP29) v Azerbajdžane dosiahnuť dohodu o novom finančnom cieli, podľa ktorého musia bohaté krajiny poskytnúť chudobnejším rozvojovým krajinám množstvo peňazí.
Predstavitelia COP29 predtým vyzvali vedúcich predstaviteľov skupiny G20, aby dali silný signál, ktorý by pomohol prekonať patovú situáciu v oblasti financovania opatrení na ochranu klímy. V spoločnom vyhlásení sa síce uvádza, že štáty musia túto otázku vyriešiť, ale nenaznačili, aké by malo byť riešenie na summite OSN, ktorý sa má skončiť v piatok.
Kľúčovým bodom dohody bola požiadavka na reformu Bezpečnostnej rady OSN, pričom v záverečnom vyhlásení sa vyzvalo na vytvorenie "reprezentatívnejšej, inkluzívnejšej, účinnejšej, efektívnejšej, demokratickejšej a zodpovednejšej" rady.
Brazília ako predsedajúca krajina summitu G20 zvýšila pozornosť skupiny na extrémnu chudobu a hlad a zároveň otvorila diskusiu o spolupráci na spravodlivom zdaňovaní najbohatších ľudí na svete. Ide o témy, ktoré boli zdôraznené aj v spoločnom vyhlásení lídrov.
Lídri upozornili na eskalujúcu situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou a pozornosť upriamili na ľudské utrpenie a hospodárske dôsledky viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny. Vo vyhlásení uviedli, že "vítajú všetky relevantné a konštruktívne iniciatívy, ktoré podporujú komplexný, spravodlivý a trvalý mier" na Ukrajine. Podobne ako na minuloročnom summite v Indii však podľa DPA nedošlo k jasnému odsúdeniu ruskej agresie, na rozdiel od ostrého postoja, ktorý bol prijatý na Bali v roku 2022.
Predstavitelia 20 najväčších ekonomík sveta tiež vyjadrili hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Pásme Gazy a naliehavo vyzvali na poskytnutie väčšej pomoci a ochrany civilistom spolu s komplexným prímerím v Pásme Gazy a Libanone.
Lídri G20 nedosiahli prelom v rokovaniach o klimatickej politike. Vo svojom vyhlásení sa zhodli na tom, že svet musí do konca konferencie OSN o zmene klímy (COP29) v Azerbajdžane dosiahnuť dohodu o novom finančnom cieli, podľa ktorého musia bohaté krajiny poskytnúť chudobnejším rozvojovým krajinám množstvo peňazí.
Predstavitelia COP29 predtým vyzvali vedúcich predstaviteľov skupiny G20, aby dali silný signál, ktorý by pomohol prekonať patovú situáciu v oblasti financovania opatrení na ochranu klímy. V spoločnom vyhlásení sa síce uvádza, že štáty musia túto otázku vyriešiť, ale nenaznačili, aké by malo byť riešenie na summite OSN, ktorý sa má skončiť v piatok.
Kľúčovým bodom dohody bola požiadavka na reformu Bezpečnostnej rady OSN, pričom v záverečnom vyhlásení sa vyzvalo na vytvorenie "reprezentatívnejšej, inkluzívnejšej, účinnejšej, efektívnejšej, demokratickejšej a zodpovednejšej" rady.
Brazília ako predsedajúca krajina summitu G20 zvýšila pozornosť skupiny na extrémnu chudobu a hlad a zároveň otvorila diskusiu o spolupráci na spravodlivom zdaňovaní najbohatších ľudí na svete. Ide o témy, ktoré boli zdôraznené aj v spoločnom vyhlásení lídrov.
