Brusel 17. júla (TASR) – Lídri krajín Európskej únie začali v piatok v Bruseli rokovania o sedemročnom rozpočte, ako aj o pláne obnovy po koronakríze nazvanom "EÚ budúcej generácie". Väčšina lídrov po príchode do budovy Európskej rady naznačila, že ich čakajú ťažké rokovania.

Prostredníctvom dlhodobého rozpočtu a plánu obnovy by sa malo v nasledujúcich rokoch prerozdeliť medzi jednotlivé štáty viac než 1,8 bilióna eur.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová poukázala na pretrvávajúce rozdiely medzi jednotlivými štátmi. "Rozdiely sú stále veľmi, veľmi veľké, takže zatiaľ nemôžem povedať, či dosiahneme riešenie," uviedla kancelárka v odkaze pre médiá a priznala, že očakáva ťažké rokovania.

Aj holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina patrí medzi kritikov výšky rozpočtu a spôsobu delenia 750 miliárd prostredníctvom ozdravného fondu, priznal, že nie je optimistický ohľadom dosiahnutia kompromisnej dohody. Jeho vláda chce, aby krajiny, ktoré dostanú finančné prostriedky Európskej únie, súhlasili okrem iného aj s reformou svojich trhov práce a dôchodkových systémov.

Podľa vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona pred kamerami Európskej rady je júlový summit "okamihom pravdy a ambícií pre Európu". Dodal, že súčasnú zdravotnú, ale aj hospodársku a sociálnu krízu možno prekonať len pri veľkej miere solidarity a ambícií.

Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý rokovania európskych lídrov vedie, upozornil, že do veľkej miery je v stávke celý európsky integračný projekt.

"Spolu s Merkelovou urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli dohodu," uviedol Michel. Nemecko je momentálne predsedajúcou krajinou v Rade EÚ a pripadá mu úloha "zmierovateľa" pri rokovaniach členských krajín.

Na úvod summitu bola pozvaná aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá pre médiá uviedla, že "ide o všetko", a dodala, že ak sa všetko urobí správne, EÚ môže z tejto krízy vyjsť silnejšia.

Pred rokovaniami lídrov vystúpil s prejavom už tradične aj predseda Európskeho parlamentu David Sassoli. Upozornil, že rozhodnutia, ktoré musia šéfovia štátov a vlád teraz prijať, zásadným spôsobom ovplyvnia podobu a prebudovanie Únie v nasledujúcich desaťročiach.

"Pandémia nám ukladá nové povinnosti a zodpovednosti. Rozhodovať sa v záujme všetkých, nielen niekoľkých. Rozhodnutia o tom, kam investovať, sú na pozadí tohto jasné: ekologické hospodárstvo, zdravotníctvo, vzdelávanie, digitalizácia a demokratické a sociálne práva. Začlenenie namiesto vylúčenia," uviedol Sassoli.

Zároveň spresnil, že takúto víziu podporuje europarlament a naplnenie takýchto ambícií očakáva od účastníkov Európskej rady, pričom zákonodarný zbor súhlasí s návrhom požičať si na obnovu Európy na finančných trhoch 750 miliárd eur, ako aj s rozdelením tejto sumy na nevratné granty (500 miliárd eur) a výhodné pôžičky (250 miliárd eur).

Sassoli tiež odkázal, že Európsky parlament očakáva, že Európska únia najneskôr do roku 2023 zavedie do svojho rozpočtu balík vlastných finančných zdrojov a že postupne odstráni "neopodstatnené a nespravodlivé" rabaty, z ktorých v eurorozpočte ťažia viaceré členské krajiny.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)