Brusel 29. júna (TASR) - Víkendové udalosti v Rusku vyvolané spormi medzi vagnerovcami a ruskou armádou sa stali predmetom debát na najvyššej európskej úrovni. Uviedli to vo štvrtok viacerí lídri členských krajín EÚ pred zasadnutím Európskej rady v Bruseli, pričom prezidenti Litvy a Lotyšska upozornili, že vagnerovci na území Bieloruska môžu predstavovať hrozbu pre Európu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začiatkom summitu skonštatovala, že víkendová vzbura žoldnierov z Vagnerovej skupiny ukázala "hlboké trhliny" v ruskom systéme, po ktorých budú zrejme ešte nasledovať ďalšie otrasy. Zároveň sa vyslovila za zdvojnásobenie podpory pre Ukrajinu, či už ide o vojenské kapacity alebo finančnú podporu.

"Musíme mať na pamäti aj to, že erózia vagnerovcov nebude mať dopady len na Ukrajine, ale svoju úlohu to zohrá aj v Afrike," uviedla šéfka exekutívy EÚ. Žoldnieri z polovojenskej Vagnerovej skupiny operujú napríklad v Sýrii, Líbyi, Stredoafrickej republike či Mali.

Týždenník Politico si v tejto súvislosti všíma vyjadrenia lídrov troch pobaltských krajín, ktoré sú znepokojené možným pobytom Vagnerovcov v susednom Bielorusku.

Litovský prezident Gitanas Nausda pred novinármi vyjadril obavy, že "sérioví vrahovia" zo skupiny vagnerovcov sa môžu kedykoľvek objaviť v Bielorusku. Naznačil tiež, že víkendový "pokus o prevrat" v Rusku má dôsledky pre celú Európu.

"Akékoľvek pohyby v ruskom politickom systéme budú mať dôsledky pre našu bezpečnosť," povedal Nausda. Vyzval tiež ostatných lídrov EÚ, aby začali pracovať na 12. balíku sankcií proti Rusku, ktorý by zahŕňal reštriktívne opatrenia voči ruskej štátnej energetickej spoločnosti Rosatom.

Lotyšský premiér Krišjanis Kariš pred začatím summitu povedal, že jeho krajina "pozorne sleduje" vývoj v Bielorusku, lebo je možné, že sa k šéfovi vagnerovcov Jevgenijovi Prigožinovi v Bielorusku pripojí časť jeho dobre vycvičených a skúsených bojovníkov.

"To potenciálne predstavuje hrozbu. Nie priamu vojenskú hrozbu, ale skôr hrozbu pokusov o infiltráciu do Európy na neznáme účely," opísal situáciu Karinš.

Estónska premiérka Kaja Kallasová rovnako s odkazom na víkendovú vzburu žoldnierov v Rusku povedala, že EÚ sa musí aj naďalej zameriavať na pomoc Ukrajine a zároveň vyvíjať tlak na Moskvu z ekonomického aj politického hľadiska.

"Rusko sa hralo na to, že sa rýchlo unavíme a dôjde k trhlinám v našej jednote. Ale nestalo sa tak. Naopak, my vidíme trhliny na ich strane," vysvetlila premiérka, podľa ktorej Rusko je dnes "rovnako nestabilné, nepredvídateľné a nebezpečné", ako bolo pred vojenskou vzburou vagnerovcov.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)