Register škôd bude spravovať nový úrad v rámci RE, ktorý bude sídliť v holandskom Haagu, pobočku však bude mať i priamo na Ukrajine.
Autor TASR
,aktualizované Reykjavík 17. mája (TASR) - Lídri členských krajín Rady Európy (RE) vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej podporili v stredu na Islande vznik registra škôd spôsobených ruskou inváziou na Ukrajine. Podporu potvrdili podpisom deklarácie, informuje osobitný spravodajca TASR.
Register škôd bude spravovať nový úrad v rámci RE, ktorý bude sídliť v holandskom Haagu, pobočku však bude mať i priamo na Ukrajine.
Register bude slúžiť ako evidencia dôkazov a oznámení poškodených o škodách, stratách alebo ujmách. Podľa RE bude prvým krokom k budúcemu medzinárodnému mechanizmu odškodnenia obetí ruskej agresie. Zriaďuje sa na počiatočné obdobie troch rokov.
K dohode o registri sa podľa oznámenia Rady Európy pridalo 40 krajín – 37 členov Rady Európy vrátane Slovenska, ako aj Kanada, Japonsko a USA ako pozorovateľské štáty. Signatárom je tiež Európska únia, pričom úmysel pripojiť sa k dohode vyjadrili tri ďalšie krajiny – Andorra, Bulharsko a Švajčiarsko.
Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová označila rozhodnutie vytvoriť register škôd pod záštitou Rady Európy za historické. "Podporí obete pri zaznamenávaní ich strát a má zásadný význam pre kompenzačný mechanizmus," zdôraznila.
Ukrajina zriadenie registra škôd víta a je vďačná zúčastneným štátom za vysokú úroveň podpory, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s výzvou, aby sa k iniciatíve pridali ďalšie krajiny z celého sveta.
Významný príspevok k pokrytiu počiatočných nákladov poskytla Európska únia, uviedla RE.
Myšlienku medzinárodného registra dokumentujúceho škody počas vojny Ruska na Ukrajine podporilo vlani v novembri v nezáväznej rezolúcii Valné zhromaždenie OSN. Pejčinovičová Buričová tento rok navrhla, aby sa iniciatívy v tejto veci chopila Rada Európy.
Stretnutie hláv štátov a vlád Rady Európy na Islande je len štvrtým summitom tejto organizácie od jej vzniku v roku 1949. Naposledy ho v roku 2005 hostilo Poľsko. Island po skončení summitu v stredu odovzdá rotujúce predsedníctvo vo Výbore ministrov RE Lotyšsku.
(osobitný spravodajca TASR Daniel Sanitrik)
Register škôd bude spravovať nový úrad v rámci RE, ktorý bude sídliť v holandskom Haagu, pobočku však bude mať i priamo na Ukrajine.
Register bude slúžiť ako evidencia dôkazov a oznámení poškodených o škodách, stratách alebo ujmách. Podľa RE bude prvým krokom k budúcemu medzinárodnému mechanizmu odškodnenia obetí ruskej agresie. Zriaďuje sa na počiatočné obdobie troch rokov.
K dohode o registri sa podľa oznámenia Rady Európy pridalo 40 krajín – 37 členov Rady Európy vrátane Slovenska, ako aj Kanada, Japonsko a USA ako pozorovateľské štáty. Signatárom je tiež Európska únia, pričom úmysel pripojiť sa k dohode vyjadrili tri ďalšie krajiny – Andorra, Bulharsko a Švajčiarsko.
Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová označila rozhodnutie vytvoriť register škôd pod záštitou Rady Európy za historické. "Podporí obete pri zaznamenávaní ich strát a má zásadný význam pre kompenzačný mechanizmus," zdôraznila.
Ukrajina zriadenie registra škôd víta a je vďačná zúčastneným štátom za vysokú úroveň podpory, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s výzvou, aby sa k iniciatíve pridali ďalšie krajiny z celého sveta.
Významný príspevok k pokrytiu počiatočných nákladov poskytla Európska únia, uviedla RE.
Myšlienku medzinárodného registra dokumentujúceho škody počas vojny Ruska na Ukrajine podporilo vlani v novembri v nezáväznej rezolúcii Valné zhromaždenie OSN. Pejčinovičová Buričová tento rok navrhla, aby sa iniciatívy v tejto veci chopila Rada Európy.
Stretnutie hláv štátov a vlád Rady Európy na Islande je len štvrtým summitom tejto organizácie od jej vzniku v roku 1949. Naposledy ho v roku 2005 hostilo Poľsko. Island po skončení summitu v stredu odovzdá rotujúce predsedníctvo vo Výbore ministrov RE Lotyšsku.
(osobitný spravodajca TASR Daniel Sanitrik)