Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie takejto dohody sa vlani takmer skončili fiaskom.
Autor TASR
Brusel 27. júna (TASR) - Snaha Európskej únie obnoviť pozastavené rokovania medzi Srbskom a Kosovom v stredu stroskotala, nedošlo totiž k plánovanému stretnutiu srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Vučič a Kurti absolvovali v stredu samostatné stretnutia s predstaviteľmi EÚ. K ich vzájomnej schôdzke - po takmer ročnej prestávke v dosiaľ neúspešných rokovaniach - však už nedošlo.
"Tentoraz to nebolo trojstranné stretnutie," povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Dodal, že sa tak "nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok" pri dosahovaní prelomovej dohody, ktorá by pripravila pôdu pre normalizáciu ich vzájomných vzťahov.
EÚ však bude podľa Borrella "naďalej vynakladať všetko svoje úsilie na dosiahnutie" takejto normalizácie. Opätovne sa o to pokúsi už na budúci týždeň, keď bude Borrell v Bruseli hostiť vyjednávačov z oboch strán.
Vučič uviedol, že Kurti si v stredu na stretnutie s ním netrúfol. Kosovský premiér zase oponoval tvrdením, že neboli splnené podmienky, za akých by so schôdzkou súhlasil. Požadoval napríklad vydanie kontroverzného kosovskosrbského politika a podnikateľa Milana Radoičiča lojálneho Belehradu, pod ktorého vedením vlani srbské komando napadlo kosovskú policajnú hliadku pri obci Banjska.
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie takejto dohody sa vlani takmer skončili fiaskom. Počas summitu v Severnom Macedónsku v marci 2023 Vučič odmietol podpísať tzv. dohodu z Ochridu, podporovanú EÚ a Spojenými štátmi. Diplomati dlhodobo vyzývajú na jej implementáciu, avšak ani jedna zo zainteresovaných strán to zatiaľ neurobila.
Napätie ďalej vzrástlo po tom, čo vláda v Prištine tento rok vo februári vyhlásila euro za jedinú legálnu menu uznanú na území Kosova, čím postavila používanie srbského dinára mimo zákon, píše AFP. Tento krok vyvinul tlak na Srbsko, aby tam pokračovalo vo financovaní paralelného systému zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí pre kosovských Srbov.
Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
Vučič a Kurti absolvovali v stredu samostatné stretnutia s predstaviteľmi EÚ. K ich vzájomnej schôdzke - po takmer ročnej prestávke v dosiaľ neúspešných rokovaniach - však už nedošlo.
"Tentoraz to nebolo trojstranné stretnutie," povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Dodal, že sa tak "nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok" pri dosahovaní prelomovej dohody, ktorá by pripravila pôdu pre normalizáciu ich vzájomných vzťahov.
EÚ však bude podľa Borrella "naďalej vynakladať všetko svoje úsilie na dosiahnutie" takejto normalizácie. Opätovne sa o to pokúsi už na budúci týždeň, keď bude Borrell v Bruseli hostiť vyjednávačov z oboch strán.
Vučič uviedol, že Kurti si v stredu na stretnutie s ním netrúfol. Kosovský premiér zase oponoval tvrdením, že neboli splnené podmienky, za akých by so schôdzkou súhlasil. Požadoval napríklad vydanie kontroverzného kosovskosrbského politika a podnikateľa Milana Radoičiča lojálneho Belehradu, pod ktorého vedením vlani srbské komando napadlo kosovskú policajnú hliadku pri obci Banjska.
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie takejto dohody sa vlani takmer skončili fiaskom. Počas summitu v Severnom Macedónsku v marci 2023 Vučič odmietol podpísať tzv. dohodu z Ochridu, podporovanú EÚ a Spojenými štátmi. Diplomati dlhodobo vyzývajú na jej implementáciu, avšak ani jedna zo zainteresovaných strán to zatiaľ neurobila.
Napätie ďalej vzrástlo po tom, čo vláda v Prištine tento rok vo februári vyhlásila euro za jedinú legálnu menu uznanú na území Kosova, čím postavila používanie srbského dinára mimo zákon, píše AFP. Tento krok vyvinul tlak na Srbsko, aby tam pokračovalo vo financovaní paralelného systému zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí pre kosovských Srbov.
Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
