Na rokovaniach v Bruseli sa zúčastní aj slovenský diplomat Miroslav Lajčák, ktorý je osobitným predstaviteľom EÚ pre západný Balkán.
Autor TASR
Brusel 5. augusta (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti sa v auguste v Bruseli stretnú so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom v rámci úsilia medzinárodného spoločenstva o zmiernenie narastajúceho napätia medzi Belehradom a Prištinou. Ako potvrdil hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) Peter Stano, Vučič a Kurti prijali Borrellovo pozvanie na stretnutie. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Na rokovaniach v Bruseli sa zúčastní aj slovenský diplomat Miroslav Lajčák, ktorý je osobitným predstaviteľom EÚ pre západný Balkán.
Bývalá srbská provincia Kosovo je väčšinovo obývaná etnickými Albáncami a v roku 2008 jednostranne vyhlásila nezávislosť. Podporilo ju približne 100 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny členských krajín EÚ. Srbsko a jeho spojenci Čína a Rusko nezávislosť Kosova odmietajú.
AFP približuje, že Srbi žijúci v severnom Kosove odmietajú uznať autoritu Prištiny a sú naďalej v prevažnej miere lojálni srbskej vláde, ktorá ich aj finančne podporuje.
Najnovšiu eskaláciu napätia medzi Belehradom a Prištinou vyvolalo v uplynulých týždňoch opatrenie, podľa ktorého si mali ľudia so srbskými dokumentami pri vstupe na kosovské územie vymeniť doklady za dočasné. Situácia sa vyostrila v predvečer platnosti nariadenia, keď miestni Srbi začali na protest blokovať cesty a stavať barikády. Pod tlakom západných mocností a najmä USA, sa vláda v Prištine rozhodla odložiť nadobudnutie platnosti nových pravidiel o dokladoch na hraniciach so Srbskom o mesiac, do 1. septembra.
Kurtiho vláda chce tiež, aby si vodiči vymenili poznávacie značky vydané v Srbsku za značky vydané v Kosove.
Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom pod vedením EÚ, ktoré sa začali v roku 2011 s cieľom normalizovať vzťahy medzi bývalými nepriateľmi, zatiaľ k dohode neviedli.
Na rokovaniach v Bruseli sa zúčastní aj slovenský diplomat Miroslav Lajčák, ktorý je osobitným predstaviteľom EÚ pre západný Balkán.
Bývalá srbská provincia Kosovo je väčšinovo obývaná etnickými Albáncami a v roku 2008 jednostranne vyhlásila nezávislosť. Podporilo ju približne 100 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny členských krajín EÚ. Srbsko a jeho spojenci Čína a Rusko nezávislosť Kosova odmietajú.
AFP približuje, že Srbi žijúci v severnom Kosove odmietajú uznať autoritu Prištiny a sú naďalej v prevažnej miere lojálni srbskej vláde, ktorá ich aj finančne podporuje.
Najnovšiu eskaláciu napätia medzi Belehradom a Prištinou vyvolalo v uplynulých týždňoch opatrenie, podľa ktorého si mali ľudia so srbskými dokumentami pri vstupe na kosovské územie vymeniť doklady za dočasné. Situácia sa vyostrila v predvečer platnosti nariadenia, keď miestni Srbi začali na protest blokovať cesty a stavať barikády. Pod tlakom západných mocností a najmä USA, sa vláda v Prištine rozhodla odložiť nadobudnutie platnosti nových pravidiel o dokladoch na hraniciach so Srbskom o mesiac, do 1. septembra.
Kurtiho vláda chce tiež, aby si vodiči vymenili poznávacie značky vydané v Srbsku za značky vydané v Kosove.
Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom pod vedením EÚ, ktoré sa začali v roku 2011 s cieľom normalizovať vzťahy medzi bývalými nepriateľmi, zatiaľ k dohode neviedli.