Brusel 15. decembra (TASR) – Vyše 50.000 civilistov je v ohrození života vo východnom Aleppe. Európska únia musí vyslať do tohto sýrskeho mesta pozorovateľov, ktorí sa uistia, že dôjde k ich evakuácii.

Starosta východného Aleppa Britá Hádži Hasan to uviedol dnes pred začatím summitu EÚ v Bruseli, kde sa stretol s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.

Hasan upozornil novinárov, že vyše 50.000 civilistov vo východnej časti Aleppa by sa mohlo stať obeťami masakrov. Dodal, že je medzi nimi približne 800 vážne zranených a 5000 ľahšie zranených osôb.

"Potrebujeme odvážny postoj EÚ, vyslanie pozorovateľov, ktorí by monitorovali priebeh evakuácie civilistov. Nežiadame žiadnu krajinu, aby šla do vojny, chceme iba zachrániť civilistov," oznámil starosta, ktorý bol do svojej funkcie zvolený vlani. Tvrdí, že vo východnom Aleppe žil od vypuknutia násilností v roku 2011 a mesto opustil až v júli tohto roku, keď sýrska armáda za pomoci ruských síl zintenzívnila ofenzívu proti povstalcom.

Hasanova výzva prišla krátko pred tým, ako sa začalo s evakuáciou prvých skupín zranených z povstaleckej enklávy v Aleppe, o čom informoval Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Podľa tlačovej agentúry DPA sa prvé evakuácie začali na základe dohody medzi Tureckom a Ruskom.

Hasan povedal novinárom v Bruseli, že "zločinecký režim" sýrskeho prezidenta Bašára Asada má na svedomí smrť viac ako štvrť milióna ľudí, ako aj to, že približne 12 miliónov Sýrčanov muselo opustiť svoje domovy.

"Myšlienka medzinárodného práva bola v Aleppe zavraždená. Táto myšlienka bola zavraždená v celej Sýrii, lebo panuje beznádejné ticho medzinárodného spoločenstva ohľadne zločinov, ktoré sa tu udiali," upozornil Hasan.

Podľa jeho slov je Asad "skutočným teroristickým vodcom v Sýrii". Zároveň upozornil, že vo východnom Aleppe vládnym silám čelila iba Sýrska slobodná armáda a nikdy tu nebojovali radikálne islamistické skupiny blízke al-Káide alebo Islamskému štátu.

Tusk pripomenul, že sa opýtal národných lídrov EÚ, či si chcú osobne vypočuť starostu východného Aleppa, a tí s tým súhlasili.

Hollande vyzve na summite na zastavenie bojov v Sýrii

Francúzsky prezident Francois Hollande na dnešnom summite lídrov EÚ vyzve na zastavenie bojov v sýrskom Aleppe. Na jednodňový summit EÚ do Bruselu Hollande pozval aj primátora Aleppa.

"Ak sa Európska rada nebude schopná zhodnúť na odsúdení masakrov, apele na Asada a Rusko na zastavenie bojov, odsúdení zverstiev a umožnení prísunu humanitárnej pomoci, načo je potom Únia dobrá?" spýtal sa Hollande pred začiatkom summitu.

Francúzsky prezident považuje za nevyhnutné, aby mohli z Aleppa odísť zranení a tí, ktorí si želajú odísť. Ostatní obyvatelia by mali dostať humanitárnu pomoc.

"Navrhol som, aby bol primátor Aleppa, ktorý je práve v Bruseli, prijatý na summite a poskytol svoje svedectvo," uviedol Hollande.

Ohľadne Grécka vyjadril súhlas so závermi euroskupiny, teda neformálneho zoskupenia ministrov financií členských štátov eurozóny, o odpustení časti gréckeho dlhu. "Som za to, aby sa s Gréckom zaobchádzalo úctivo a aby zostalo v eurozóne, v ktorej musí byť obnovená stabilita," zhnul Hollande.

Sobotka: ČR na summite podporí slovenský návrh solidarity s migrantmi

Česká republika na dnešnom summite EÚ v Bruseli - v rámci debát o migračnej politike - podporí návrh Slovenska na zavedenie takzvanej flexibilnej solidarity. Uviedol to český premiér Bohuslav Sobotka po príchode do Bruselu.

Talianska delegácia naznačila, že dnešný summit využije na to, aby sa posťažovala na nedostatok solidarity zo strany krajín strednej a východnej Európy pri preberaní migrantov z talianskeho územia.



Sobotka v tejto súvislosti avizoval, že v Bruseli podporí návrh, ktorý na čele Rady EÚ presadzovalo Slovensko.

"Podporujeme snahu slovenského predsedníctva hľadať nejaký variant inej formy solidarity, než je preberanie utečencov z Talianska a Grécka. Náš postoj sa nemení," zdôraznil český premiér.

Spresnil, že túto pozíciu zopakuje aj na tradičnom summitovom stretnutí premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré spoločne odmietajú mechanizmus prerozdeľovania a kvóty pre migrantov. Nechcú pritom, aby sa tento mechanizmus stal súčasťou pripravovanej reformy azylovej politiky EÚ.

Sobotka dodal, že v oblasti migračnej politiky Praha podporuje dôraz na pomoc krajinám pôvodu a tranzitu migrantov a na ochranu vonkajších, schengenských hraníc EÚ.

Na otázku, aký má byť postoj lídrov EU k Sýrii vo svetle posledných udalostí z Aleppa, český premiér zdôraznil potrebu humanitárnej pomoci, tak zo strany EÚ, ako aj jej členských štátov. Česká republika je podľa neho v tomto smere dostatočne aktívna.

"Treba pokračovať v tlaku na prezidenta Bašára Asada, na Rusko a ďalších spojencov, aby jeho akcie nepostihovali civilné obyvateľstvo, aby bolo možné riešiť krízovú situáciu v Aleppe a pripraviť priestor na rokovania, ktoré povedú k stabilizácii krajiny a k šanci pre sýrskych utečencov, aby sa mohli vrátiť do svojich domovov," skonštatoval Sobotka.

Holandský premiér vyjadril odhodlanie ratifikovať dohodu s Ukrajinou

Holandský premiér Mark Rutte vyjadril dnes odhodlanie ratifikovať asociačnú dohodu s Ukrajinou. Od EÚ pritom žiada dodatočné garancie, ktoré na dnešnom summite Európskej rady lídri členských štátov zrejme schvália.

"Rusko je čoraz väčšou hrozbou a Holandsko nemôže byť prekážkou jednote, preto som odhodlaný prijať asociačnú dohodu," uviedol Rutte pri príchode na summit do Bruselu.

Lídri sa dnes pravdepodobne uznesú na tom, že asociačná dohoda s Ukrajinou neznamená, že Kyjev automaticky získa štatút kandidátskeho štátu.

Tento krok by mal Holandsku umožniť ratifikovať asociačnú dohodu s Ukrajinou, ktorú Holanďania odmietli v referende. Tamojší premiér Mark Rutte sľúbil, že výsledok právne nezáväzného plebiscitu bude rešpektovať. Všetky ostatné členské štáty už dohodu s Ukrajinou ratifikovali.

Mayová: Hladký brexit je v záujme celej EÚ

Britskú premiérku Theresu Mayovú potešilo, že lídri 27 členských štátov EÚ budú - v rámci dnes sa začínajúceho dvojdňového summitu v Bruseli - hovoriť aj o brexite. Podľa nej to totiž znamená, že sa na vystúpenie Británie z Únie pripravujú.

"Teším sa z toho, že ostatní lídri budú dnes večer diskutovať o brexite a že sa pripravujú rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ rovnako, ako sa na ne pripravujeme aj my," povedala s úsmevom Mayová, ktorá na neformálnu večeru zvyšných 27 lídrov nie je pozvaná.

Foto: TASR/AP

Dodala, že je v záujme všetkých, aby bol proces odchodu z Únie hladký a bezproblémový. Zopakovala, že o oficiálnu žiadosť o odchod z Únie aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy podá v marci budúceho roka.

Mayová tiež ocenila, že sa na summite bude hovoriť aj o migrácii a riešení jej príčin. "Ja som vždy hovorila, že treba riešiť príčiny migrácie – zakročiť proti prevádzačom, obmedziť počet ľudí, čo sa vydajú na cestu do Európy a vracať tých, čo tu nemajú právo na pobyt," uviedla Mayová po príchode do Bruselu.

Podľa britskej premiérky by mali lídri členských štátov odsúdiť konanie sýrskeho prezidenta Bašara Asada, Ruska a Iránu v Aleppe. "Tí, ktorí sú zodpovední za zverstvá v Sýrii sa musia postaviť pred spravodlivosť," skonštatovala. Za dôležité považuje dodržiavanie prímeria, aby mohla OSN do Aleppa doručiť humanitárnu pomoc a evakuovať zranených a chorých.

Lídri štátov EÚ budú diskutovať o migrácii, Sýrii aj o brexite

Migrácia, dianie v Sýrii, asociačná dohoda s Ukrajinou a napokon brexit. To budú témy dnešného summitu Európskej rady, teda lídrov členských štátov EÚ v Bruseli. Bude to posledné stretnutie európskych politických špičiek v tomto roku a uskutoční sa na sklonku slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Jednou z hlavných tém summitu bude migrácia. Podľa oficiálnych zdrojov budú lídri členských štátov diskutovať o dohodách s piatimi africkými štátmi a zrejme podporia návrh na vytvorenie nového fondu EÚ, ktorý má stimulovať investície v daných štátoch (Senegal, Mali, Niger, Nigéria a Etiópia).

Foto: TASR/AP

V predbežných záveroch summitu, ku ktorým sa dostal magazín Politico, stojí, že Európska rada vyjadrí odhodlanie pokračovať v napĺňaní migračnej dohody s Tureckom.

Európski lídri by mali diskutovať aj o opatreniach na hraniciach a registračnom systéme ETIAS, ktorý je určený pre cestujúcich zo štátov bez vízovej povinnosti a v takzvanom systéme entry/exit. Ten je zas zameraný na rýchlejšiu a dôkladnejšiu kontrolu občanov tretích štátov prichádzajúcich do EÚ na krátke obdobie.

S migráciou je nerozlučne spätý slovenský koncept efektívnej solidarity. Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík priznal, že niekoľko členských štátov tento koncept nepodporuje.

Proti sa zrejme postaví aj jeden člen Vyšehradskej skupiny – Maďarsko. Tvrdia to nemenované zdroje z prostredia maďarskej vlády. Budapešť údajne najnovšie odmieta prijať čo i len jediného migranta a na návrhu jej prekážajú určité "minimálne prvky nanútené Bruselom".

Na summite zrejme zaznie výzva na ukončenie vojenských akcií v Aleppe a potreba európskej humanitárnej pomoci pre Sýriu. Javorčík vysvetlil, že pomoc pri rekonštrukcii Sýrie je prijateľná len v prípade, ak sa začnú v krajine diať politické zmeny na vládnej úrovni.

Na základe ruského zapojenia do bojov v Sýrii a nedávnych vyhlásení Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda je pravdepodobné, že lídri podporia predĺženie ekonomických sankcií proti Rusku.

Očakáva sa spoločné vyhlásenie lídrov členských štátov o tom, že asociačná zmluva medzi EÚ a Ukrajinou, neznamená automaticky udelenie štatútu kandidátskeho štátu. Tento krok by mal Holandsku umožniť ratifikovať asociačnú dohodu s Ukrajinou, ktorú Holanďania odmietli v referende. Tamojší premiér Mark Rutte sľúbil, že výsledok právne nezáväzného plebiscitu bude rešpektovať.

Na posilnenie obrannej spolupráce medzi EÚ a NATO deň pred summitom vyzval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Väčší dôraz na bezpečnosť a funkčnú obranu Únie sa nachádza aj v predbežných záveroch summitu uniknutých do médií. V oblasti vnútornej bezpečnosti by mali lídri podporiť únijnú protiteroristickú legislatívu.

Posledným bodom programu summitu bude neformálna pracovná večera. Nezúčastní sa na nej britská premiérka Theresa Mayová. Ostatných 27 lídrov by na večeri malo diskutovať o rokovaniach o brexite, ktoré sa začnú v momente, keď britská vláda oficiálne požiada o odchod z Únie aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy.