Musíme ukázať, že sme pripravení urobiť všetko potrebné, aby európska demokracia vstúpila do novej éry, vysvetlila Liebertová.
Autor TASR
Brusel 24. novembra (TASR) - Spôsob, ako ľudí presvedčiť o význame Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), je "zarámovať" ju do dlhodobej časovej perspektívy. Tvrdí to Ulrike Liebertová, profesorka z Centra európskych štúdií Jeana Moneta.
Belgický týždenník The Brussels Times, ktorý priniesol rozhovor s Liebertovou o CoFoE, pripomenul, že ide o odborníčku zaoberajúcu sa účasťou občanov na rozhodovacom procese EÚ. Spoluautorka knihy "Demokratizácia EÚ zdola?" označila CoFoE za "bezprecedentnú udalosť vo vývoji európskej demokracie" a "experiment v priamom zapojení občanov do tvorby politiky EÚ".
Liebertová uviedla, že treba privítať toto ambiciózne nadnárodné zapájanie občanov do vytvárania politiky EÚ, zároveň je však potrebné vyladiť očakávania týkajúce sa výsledkov konferencie. Ako pripomenula, možno väčšina zo 450 miliónov občanov EÚ nikdy nepočula o Konferencii o budúcnosti Európy.
Nadchnúť ľudí pre konferenciu je však možné jej zarámovaním do dlhodobej perspektívy, tvrdí Liebertová. "My, občania, ako aj naši politickí lídri, musíme ukázať, že sme pripravení urobiť všetko potrebné, aby európska demokracia vstúpila do novej éry. Aby sa historici v budúcnosti mohli obzrieť späť a vnímať CoFoE ako prelomový moment," vysvetlila.
Po ročnom odklade a hádkach medzi inštitúciami EÚ sa konferencia v júni rozbehla spustením digitálnej platformy. Na jeseň sa konajú prvé občianske panely, zasadnutia pracovných skupín a prvé plenárne zhromaždenie CoFoE.
"Samotná existencia konferencie ukazuje, že po 70 rokoch integrácie za zatvorenými dverami a uzatváraní dohôd národnými lídrami sa už EÚ nedokáže vyrovnať s mnohými výzvami – od extrémizmu a neliberalizmu až po zmenu klímy," upozornila.
Dôležité je podľa nej aj to, že CoFoE je dobrým príkladom mechanizmu, ktorým môže priama demokracia dopĺňať – a nie nahrádzať – zastupiteľskú demokraciu.
Na konferencii sa však zatiaľ zúčastnilo len 25.000 zo 450 miliónov občanov EÚ a nebola umožnená priama účasť občanov kandidátskych krajín.
Obavy sa týkajú aj metodológie. Sekretariát CoFoE poskytol členským štátom EÚ pokyny, ako zostaviť národné občianske panely, aby sa zabezpečila ich reprezentatívnosť a súlad medzi regionálnymi, národnými a európskymi zhromaždeniami občanov. Avšak nie je isté, do akej miery členské štáty uskutočnili systematické občianske panely založené na usmerneniach.
Obavy sa týkajú aj toho, ako Európania pochopia odkaz konferencie a ako môžu merať jej úspech. Zatiaľ len Európsky parlament – vo svojom júlovom uznesení s názvom "Dialóg s občanmi a účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ" – dal jasne najavo, ako môžu európski lídri stavať na výsledkoch CoFoE a vytvárať trvalé mechanizmy účasti občanov.
Podľa The Brussels Times podobný záväzok by mal byť aj zo strany Európskej komisie a vlád členských štátov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Belgický týždenník The Brussels Times, ktorý priniesol rozhovor s Liebertovou o CoFoE, pripomenul, že ide o odborníčku zaoberajúcu sa účasťou občanov na rozhodovacom procese EÚ. Spoluautorka knihy "Demokratizácia EÚ zdola?" označila CoFoE za "bezprecedentnú udalosť vo vývoji európskej demokracie" a "experiment v priamom zapojení občanov do tvorby politiky EÚ".
Liebertová uviedla, že treba privítať toto ambiciózne nadnárodné zapájanie občanov do vytvárania politiky EÚ, zároveň je však potrebné vyladiť očakávania týkajúce sa výsledkov konferencie. Ako pripomenula, možno väčšina zo 450 miliónov občanov EÚ nikdy nepočula o Konferencii o budúcnosti Európy.
Nadchnúť ľudí pre konferenciu je však možné jej zarámovaním do dlhodobej perspektívy, tvrdí Liebertová. "My, občania, ako aj naši politickí lídri, musíme ukázať, že sme pripravení urobiť všetko potrebné, aby európska demokracia vstúpila do novej éry. Aby sa historici v budúcnosti mohli obzrieť späť a vnímať CoFoE ako prelomový moment," vysvetlila.
Po ročnom odklade a hádkach medzi inštitúciami EÚ sa konferencia v júni rozbehla spustením digitálnej platformy. Na jeseň sa konajú prvé občianske panely, zasadnutia pracovných skupín a prvé plenárne zhromaždenie CoFoE.
"Samotná existencia konferencie ukazuje, že po 70 rokoch integrácie za zatvorenými dverami a uzatváraní dohôd národnými lídrami sa už EÚ nedokáže vyrovnať s mnohými výzvami – od extrémizmu a neliberalizmu až po zmenu klímy," upozornila.
Dôležité je podľa nej aj to, že CoFoE je dobrým príkladom mechanizmu, ktorým môže priama demokracia dopĺňať – a nie nahrádzať – zastupiteľskú demokraciu.
Na konferencii sa však zatiaľ zúčastnilo len 25.000 zo 450 miliónov občanov EÚ a nebola umožnená priama účasť občanov kandidátskych krajín.
Obavy sa týkajú aj metodológie. Sekretariát CoFoE poskytol členským štátom EÚ pokyny, ako zostaviť národné občianske panely, aby sa zabezpečila ich reprezentatívnosť a súlad medzi regionálnymi, národnými a európskymi zhromaždeniami občanov. Avšak nie je isté, do akej miery členské štáty uskutočnili systematické občianske panely založené na usmerneniach.
Obavy sa týkajú aj toho, ako Európania pochopia odkaz konferencie a ako môžu merať jej úspech. Zatiaľ len Európsky parlament – vo svojom júlovom uznesení s názvom "Dialóg s občanmi a účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ" – dal jasne najavo, ako môžu európski lídri stavať na výsledkoch CoFoE a vytvárať trvalé mechanizmy účasti občanov.
Podľa The Brussels Times podobný záväzok by mal byť aj zo strany Európskej komisie a vlád členských štátov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)