Dodal, že nestabilita v regióne nahráva len Rusku.
Autor TASR
Praha 23. apríla (TASR) - Vzájomné uznanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Azerbajdžanu a Arménska je pre Česko principiálne. ČR má eminentný záujem na tom, aby bol región južného Kaukazu stabilný. V utorok to povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, ktorý v Prahe prijal svojho azerbajdžanského partnera Džejhuna Bajramova, informuje spravodajkyňa TASR.
Ministri sa podľa rezortu českej diplomacie zhodli, že vojna na Ukrajine nesmie viesť k odsunutiu ostatných bezpečnostných problémov, preto sa zaoberali aj politickou a bezpečnostnou situáciou v regióne Južného Kaukazu.
"Česko má eminentný záujem na tom, aby bol tento región stabilný a prosperujúci. Za principiálne sme vždy považovali vzájomné uznanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Azerbajdžanu a Arménska," vyhlásil Lipavský. Dodal, že nestabilita v regióne nahráva len Rusku.
Podporil pokračovanie mierového procesu a sprostredkovateľské snahy EÚ a Spojených štátov. "Rád by som v tejto súvislosti ocenil nedávnu prelomovú dohodu o navrátení štyroch dedín Azerbajdžanu," zdôraznil minister. Arménsko tieto dediny obsadilo začiatkom 90. rokov.
Obe krajiny sa desaťročia zmietali v územnom konflikte. Minulý týždeň potvrdili, že vytýčia hranice podľa toho, ako boli vyznačené v časoch Sovietskeho zväzu. Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov blízkych arménskych dedín. Arménsky premiér Nikol Pašinjan tvrdí, že je potrebné vyriešiť hraničné spory, aby medzi krajinami nevznikla ďalšia vojna.
Na schôdzke v Prahe ministri okrem tejto témy hovorili aj o ekonomických vzťahoch medzi ČR a Azerbajdžanom a možnosti prehĺbenia spolupráce v oblasti energetiky. V roku 2023 pokryla azerbajdžanská ropa viac než štvrtinu českej spotreby. Podľa premiéra Petra Fialu je ČR druhým najväčším odberateľom tejto ropy v EÚ, a aj vďaka nej sa Česko môže zbavovať závislosti na Rusku, napísal na sociálnej sieti X.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Ministri sa podľa rezortu českej diplomacie zhodli, že vojna na Ukrajine nesmie viesť k odsunutiu ostatných bezpečnostných problémov, preto sa zaoberali aj politickou a bezpečnostnou situáciou v regióne Južného Kaukazu.
"Česko má eminentný záujem na tom, aby bol tento región stabilný a prosperujúci. Za principiálne sme vždy považovali vzájomné uznanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Azerbajdžanu a Arménska," vyhlásil Lipavský. Dodal, že nestabilita v regióne nahráva len Rusku.
Podporil pokračovanie mierového procesu a sprostredkovateľské snahy EÚ a Spojených štátov. "Rád by som v tejto súvislosti ocenil nedávnu prelomovú dohodu o navrátení štyroch dedín Azerbajdžanu," zdôraznil minister. Arménsko tieto dediny obsadilo začiatkom 90. rokov.
Obe krajiny sa desaťročia zmietali v územnom konflikte. Minulý týždeň potvrdili, že vytýčia hranice podľa toho, ako boli vyznačené v časoch Sovietskeho zväzu. Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov blízkych arménskych dedín. Arménsky premiér Nikol Pašinjan tvrdí, že je potrebné vyriešiť hraničné spory, aby medzi krajinami nevznikla ďalšia vojna.
Na schôdzke v Prahe ministri okrem tejto témy hovorili aj o ekonomických vzťahoch medzi ČR a Azerbajdžanom a možnosti prehĺbenia spolupráce v oblasti energetiky. V roku 2023 pokryla azerbajdžanská ropa viac než štvrtinu českej spotreby. Podľa premiéra Petra Fialu je ČR druhým najväčším odberateľom tejto ropy v EÚ, a aj vďaka nej sa Česko môže zbavovať závislosti na Rusku, napísal na sociálnej sieti X.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)