Euro 2024
Najnovšie správy
Kremeľ sa ohradil aj proti nominácii von der Leyenovej, ktorá podľa Peskova nepodporuje normalizáciu vzťahov s Ruskom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Vilnius 29. júna (TASR) - Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis privítal v piatok nomináciu estónskej premiérky Kaji Kallasovej za novú šéfku diplomacie Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Jej nominácia, na ktorej sa vo štvrtok večer zhodli lídri krajín EÚ, znamená podľa Landsbergisa uznanie názorov pobaltských a ďalších krajín na východnom krídle NATO a ich nekompromisného postoja voči Rusku. "Nikdy sa netajila svojím postojom. Jasne sa vyjadrila v súvislosti s hodnotami, ktoré sú pre nás veľmi dôležité," povedal šéf litovskej diplomacie.
Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko patria k najzarytejším podporovateľom Ukrajiny v boji proti ruskej invázii. Ako pripomína DPA, krajiny v tomto regióne susediacom s Ruskom sa obávajú dôsledkov prípadného úspechu Moskvy vo vojne na Ukrajine.
Kremeľ na menovanie Kallasovej reagoval s nevôľou, pričom uviedol, že ak sa stane novou šéfkou diplomacie EÚ, tak beztak už zlé vzťahy Bruselu s Moskovu sa ešte zhoršia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Kallasovú za Rusku "dobre známu svojimi absolútne neprijateľnými a niekedy extrémne rusofóbnymi výrokmi". Zároveň dodal, že estónska premiérka dosiaľ nijako nevynikla diplomatickými schopnosťami.
Lídri krajín EÚ vo štvrtok večer v Bruseli podporili Ursulu von der Leyenovú na druhé funkčné obdobie vo funkcii predsedníčky Európskej komisie (EK). Zhodli sa tiež na tom, že novým predsedom Európskej rady bude portugalský expremiér António Costa a budúcou šéfkou diplomacie EÚ Kallasová. Costa by tak vo funkcii nahradil Charlesa Michela, kým Kallasová by zase vystriedala Josepa Borrella.
Kremeľ sa ohradil aj proti nominácii von der Leyenovej, ktorá podľa Peskova nepodporuje normalizáciu vzťahov s Ruskom.
Costa automaticky nahradí vo funkcii Michela. Von der Leyenová však musí - na zotrvanie vo funkcii - získať na júlovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu väčšinu hlasov europoslancov. Ak bude úspešná, tak navrhne Kallasovú za šéfku diplomacie EÚ, čo následne tiež bude musieť odobriť europarlament.
Jej nominácia, na ktorej sa vo štvrtok večer zhodli lídri krajín EÚ, znamená podľa Landsbergisa uznanie názorov pobaltských a ďalších krajín na východnom krídle NATO a ich nekompromisného postoja voči Rusku. "Nikdy sa netajila svojím postojom. Jasne sa vyjadrila v súvislosti s hodnotami, ktoré sú pre nás veľmi dôležité," povedal šéf litovskej diplomacie.
Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko patria k najzarytejším podporovateľom Ukrajiny v boji proti ruskej invázii. Ako pripomína DPA, krajiny v tomto regióne susediacom s Ruskom sa obávajú dôsledkov prípadného úspechu Moskvy vo vojne na Ukrajine.
Kremeľ na menovanie Kallasovej reagoval s nevôľou, pričom uviedol, že ak sa stane novou šéfkou diplomacie EÚ, tak beztak už zlé vzťahy Bruselu s Moskovu sa ešte zhoršia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Kallasovú za Rusku "dobre známu svojimi absolútne neprijateľnými a niekedy extrémne rusofóbnymi výrokmi". Zároveň dodal, že estónska premiérka dosiaľ nijako nevynikla diplomatickými schopnosťami.
Lídri krajín EÚ vo štvrtok večer v Bruseli podporili Ursulu von der Leyenovú na druhé funkčné obdobie vo funkcii predsedníčky Európskej komisie (EK). Zhodli sa tiež na tom, že novým predsedom Európskej rady bude portugalský expremiér António Costa a budúcou šéfkou diplomacie EÚ Kallasová. Costa by tak vo funkcii nahradil Charlesa Michela, kým Kallasová by zase vystriedala Josepa Borrella.
Kremeľ sa ohradil aj proti nominácii von der Leyenovej, ktorá podľa Peskova nepodporuje normalizáciu vzťahov s Ruskom.
Costa automaticky nahradí vo funkcii Michela. Von der Leyenová však musí - na zotrvanie vo funkcii - získať na júlovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu väčšinu hlasov europoslancov. Ak bude úspešná, tak navrhne Kallasovú za šéfku diplomacie EÚ, čo následne tiež bude musieť odobriť europarlament.
