Pobaltská krajina totiž zaznamenáva prudký nárast počtu ochorení COVID-19.
Autor TASR
,aktualizované Vilnius 24. novembra (TASR) - Litovský parlament schválil v utorok konzervatívnu političku Ingridu Šimonyté za nasledujúcu premiérku a potom ukončil na týždeň svoju činnosť, pretože pobaltská krajina zaznamenáva prudký nárast v počte ochorení COVID-19. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Šimonyté (45) bude viesť stredopravicovú vládnu koalíciu zloženú z troch politických strán. V 141-člennom jednokomorovom parlamente nazývanom Seimas premiérku schválili pomerom 62 hlasov k desiatim. Ďalších 41 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo a 28 bolo neprítomných, väčšinou z dôvodu silnejúcej nákazy.
Najjužnejšia pobaltská krajina s takmer troma miliónmi obyvateľov zaznamenala celkovo 49.393 prípadov ochorení COVID-19 a 409 úmrtí - väčšinu z nich hlásila v októbri a novembri.
Bývalá ministerka financií a prezidentská kandidátka Šimonyté doviedla v októbrových parlamentných voľbách svoju konzervatívnu stranu Vlastenecký zväz - Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD) k víťazstvu.
Šimonyté má ekonomické vzdelanie a je všeobecne známa záľubou v ľadovom hokeji, futbale a rockovej hudbe. Vyhlásila, že jej hlavnými prioritami bude zastaviť šírenie koronavírusu a zrýchliť ekonomiku krajiny. Nárast prípadov ochorenia COVID-19 sa počas predvolebnej kampane stal "horúcim zemiakom" a bývalá vláda čelila ostrej kritike za prudké pribúdanie nezamestnaných, súvisiace s koronavírusom.
Vlastenecký zväz premiérky sa už na vytvorení vládnej koalície dohodol s dvoma liberálnymi stranami - s Liberálnym hnutím Litovskej republiky (LRLS) a so Stranou slobody (LP). V parlamente majú spolu 74 kresiel, len o tri viac než 71 potrebných na parlamentnú väčšinu.
Jej nový kabinet, ktorý sa podľa očakávania predstaví do niekoľkých týždňov, musí schváliť prezident a parlament. Nová premiérka v roku 2019 prehrala prezidentské voľby, ich víťazom sa stal niekdajší bankár Gitanas Nauséda.
Litva, členský štát Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO), zachováva pevné demokratické tradície a udržateľný ekonomický rast už od vyhlásenia nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1990. Takisto hrá dôležitú diplomatickú úlohu v situácii, ktorá sa začala odvíjať u jej južného suseda, v Bielorusku, kde sa konajú protesty proti autoritárskemu lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Šimonyté (45) bude viesť stredopravicovú vládnu koalíciu zloženú z troch politických strán. V 141-člennom jednokomorovom parlamente nazývanom Seimas premiérku schválili pomerom 62 hlasov k desiatim. Ďalších 41 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo a 28 bolo neprítomných, väčšinou z dôvodu silnejúcej nákazy.
Najjužnejšia pobaltská krajina s takmer troma miliónmi obyvateľov zaznamenala celkovo 49.393 prípadov ochorení COVID-19 a 409 úmrtí - väčšinu z nich hlásila v októbri a novembri.
Bývalá ministerka financií a prezidentská kandidátka Šimonyté doviedla v októbrových parlamentných voľbách svoju konzervatívnu stranu Vlastenecký zväz - Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD) k víťazstvu.
Šimonyté má ekonomické vzdelanie a je všeobecne známa záľubou v ľadovom hokeji, futbale a rockovej hudbe. Vyhlásila, že jej hlavnými prioritami bude zastaviť šírenie koronavírusu a zrýchliť ekonomiku krajiny. Nárast prípadov ochorenia COVID-19 sa počas predvolebnej kampane stal "horúcim zemiakom" a bývalá vláda čelila ostrej kritike za prudké pribúdanie nezamestnaných, súvisiace s koronavírusom.
Vlastenecký zväz premiérky sa už na vytvorení vládnej koalície dohodol s dvoma liberálnymi stranami - s Liberálnym hnutím Litovskej republiky (LRLS) a so Stranou slobody (LP). V parlamente majú spolu 74 kresiel, len o tri viac než 71 potrebných na parlamentnú väčšinu.
Jej nový kabinet, ktorý sa podľa očakávania predstaví do niekoľkých týždňov, musí schváliť prezident a parlament. Nová premiérka v roku 2019 prehrala prezidentské voľby, ich víťazom sa stal niekdajší bankár Gitanas Nauséda.
Litva, členský štát Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO), zachováva pevné demokratické tradície a udržateľný ekonomický rast už od vyhlásenia nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1990. Takisto hrá dôležitú diplomatickú úlohu v situácii, ktorá sa začala odvíjať u jej južného suseda, v Bielorusku, kde sa konajú protesty proti autoritárskemu lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi.