Litovčania si budú voliť novú hlavu štátu v priamych voľbách 12. mája 2024.
Autor TASR
Vilnius 7. decembra (TASR) - Litovský prezident Gitanas Nauséda vo štvrtok oznámil, že na budúci rok sa bude uchádzať o druhé päťročné funkčné obdobie. "Som rozhodnutý a odhodlaný pokračovať v začatej práci," povedal 59-ročný Nauséda. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.
Litovčania si budú voliť novú hlavu štátu v priamych voľbách 12. mája 2024. Nauséda je prezidentom Litvy, členskej krajiny Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, od roku 2019. Podľa prieskumov verejnej mienky je favoritom volieb.
Vládnuca Únia vlasti (TS-LKD) si za svoju kandidátku vybrala súčasnú premiérku Ingridu Šimonyté a očakáva sa, že kandidovať bude aj niekoľko ďalších ľudí.
Litovský prezident má najmä reprezentatívne povinnosti, ale disponuje aj rozsiahlejšími právomocami v oblasti zahraničnej a obrannej politiky. Tento pobaltský štát ležiaci v severovýchodnej Európe hraničí s ruskou exklávou Kaliningrad v Baltskom mori, ako aj so spojencom Ruska Bieloruskom.
Litva a Lotyšsko patria medzi najhlasnejších kritikov Ruska a zástancov zvýšenej vojenskej pomoci Ukrajine. Obe krajiny spolu s Poľskom boli v uplynulých rokoch vystavené náporu tisícov migrantov, ktorí sa snažili dostať na územie EÚ cez Bielorusko.
Litovčania si budú voliť novú hlavu štátu v priamych voľbách 12. mája 2024. Nauséda je prezidentom Litvy, členskej krajiny Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, od roku 2019. Podľa prieskumov verejnej mienky je favoritom volieb.
Vládnuca Únia vlasti (TS-LKD) si za svoju kandidátku vybrala súčasnú premiérku Ingridu Šimonyté a očakáva sa, že kandidovať bude aj niekoľko ďalších ľudí.
Litovský prezident má najmä reprezentatívne povinnosti, ale disponuje aj rozsiahlejšími právomocami v oblasti zahraničnej a obrannej politiky. Tento pobaltský štát ležiaci v severovýchodnej Európe hraničí s ruskou exklávou Kaliningrad v Baltskom mori, ako aj so spojencom Ruska Bieloruskom.
Litva a Lotyšsko patria medzi najhlasnejších kritikov Ruska a zástancov zvýšenej vojenskej pomoci Ukrajine. Obe krajiny spolu s Poľskom boli v uplynulých rokoch vystavené náporu tisícov migrantov, ktorí sa snažili dostať na územie EÚ cez Bielorusko.