Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Historici odhadujú, že z gulagov sa vrátila iba tretina deportovaných.
Autor TASR
Vilnius 14. júna (TASR) - Kvetmi položenými na zhrdzavené železničné koľajnice si v pondelok v Litve pripomenuli 80. výročie masových deportácií odporcov sovietskeho zväzu či tzv. kontrarevolučných živlov. Deportácie sa začali 14. júna 1941.
Ako informovala agentúra AP, takíto ľudia boli z Litvy poslaní na Sibír a len málo z nich sa vrátilo. Podobný osud postihol aj tých, ktorí vlastnili pozemky či domy a farmy.
Rok po tom, ako sovietske jednotky v roku 1940 obsadili Litvu, bolo do pracovných táborov na Sibíri poslaných z Litvy asi 280.000 ľudí. Historici odhadujú, že z gulagov sa vrátila iba tretina deportovaných.
Podľa AP zasiahli masové deportácie všetky vrstvy obyvateľstva; najmä však vedcov, zástupcov politických kruhov a ľudí známych svojím slobodným myslením. Litva ich považuje za genocídu spáchanú okupačnou mocou.
Všetky tri pobaltské štáty vyhlásili svoju nezávislosť v roku 1918. V roku 1940 však boli na základe tajných dodatkov k zmluve o priateľstve a hraniciach medzi ZSSR a Nemeckom anektované Sovietskym zväzom.
Litovský prezident Gitanas Nauséda počas slávnostného ceremoniálu v pondelok vo Vilniuse uviedol, že "dve temné sily - nacistické Nemecko a sovietsky komunistický režim - uzavreli tajnú dohodu o rozdelení Európy". Tieto "režimy spôsobovali nevýslovnú bolesť a utrpenie," dodal.
Prepadnutie ZSSR Nemeckom využili pobaltské krajiny na opätovné vyhlásenie nezávislosti, ktoré však Nemci neuznali a Litva, Lotyšsko a Estónsko boli začlenené do ríšskeho komisariátu Ostland.
Po porážke Nemecka tieto krajiny znovu padli do rúk sovietskej armády. Pred jej príchodom ušli z Pobaltia na Západ desaťtisíce ľudí. Ďalšie tisícky osôb poslali sovietske úrady do vyhnanstva na Sibír.
Veľa ľudí sa v tom čase uchýlilo do lesov, odkiaľ ako "lesní bratia" až do začiatku 60. rokov viedli proti okupantom partizánsku vojnu.
Pod zámienkou boja proti odporcom kolektivizácie poľnohospodárstva sa sovietsky režim odhodlal k tvrdej odvete a druhej vlne deportácií. Väčšine deportovaných pridelili prácu v kolchozoch.
Počas sovietskej vlády sa v Pobaltí výrazne zvýšil počet Rusov - robotníckych kádrov, ale aj pracovníkov komunistického aparátu, bezpečnosti a armády.
Ako informovala agentúra AP, takíto ľudia boli z Litvy poslaní na Sibír a len málo z nich sa vrátilo. Podobný osud postihol aj tých, ktorí vlastnili pozemky či domy a farmy.
Rok po tom, ako sovietske jednotky v roku 1940 obsadili Litvu, bolo do pracovných táborov na Sibíri poslaných z Litvy asi 280.000 ľudí. Historici odhadujú, že z gulagov sa vrátila iba tretina deportovaných.
Podľa AP zasiahli masové deportácie všetky vrstvy obyvateľstva; najmä však vedcov, zástupcov politických kruhov a ľudí známych svojím slobodným myslením. Litva ich považuje za genocídu spáchanú okupačnou mocou.
Všetky tri pobaltské štáty vyhlásili svoju nezávislosť v roku 1918. V roku 1940 však boli na základe tajných dodatkov k zmluve o priateľstve a hraniciach medzi ZSSR a Nemeckom anektované Sovietskym zväzom.
Litovský prezident Gitanas Nauséda počas slávnostného ceremoniálu v pondelok vo Vilniuse uviedol, že "dve temné sily - nacistické Nemecko a sovietsky komunistický režim - uzavreli tajnú dohodu o rozdelení Európy". Tieto "režimy spôsobovali nevýslovnú bolesť a utrpenie," dodal.
Prepadnutie ZSSR Nemeckom využili pobaltské krajiny na opätovné vyhlásenie nezávislosti, ktoré však Nemci neuznali a Litva, Lotyšsko a Estónsko boli začlenené do ríšskeho komisariátu Ostland.
Po porážke Nemecka tieto krajiny znovu padli do rúk sovietskej armády. Pred jej príchodom ušli z Pobaltia na Západ desaťtisíce ľudí. Ďalšie tisícky osôb poslali sovietske úrady do vyhnanstva na Sibír.
Veľa ľudí sa v tom čase uchýlilo do lesov, odkiaľ ako "lesní bratia" až do začiatku 60. rokov viedli proti okupantom partizánsku vojnu.
Pod zámienkou boja proti odporcom kolektivizácie poľnohospodárstva sa sovietsky režim odhodlal k tvrdej odvete a druhej vlne deportácií. Väčšine deportovaných pridelili prácu v kolchozoch.
Počas sovietskej vlády sa v Pobaltí výrazne zvýšil počet Rusov - robotníckych kádrov, ale aj pracovníkov komunistického aparátu, bezpečnosti a armády.
