Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Litovčania využili toto výročie aj na poctu prodemokratickým protestom v Bielorusku.
Autor TASR
,aktualizované Vilnius 13. januára (TASR) - Litovčania v stredu na 30. výročie krvavého sovietskeho zásahu proti snahe pobaltského štátu o nezávislosť zapaľovali sviečky a kládli kvety. Spomínanie na minulosť poukázalo aj na podobnú súčasnú situáciu v susednom Bielorusku, napísala tlačová agentúra AFP.
Členský štát Európskej únie si na podujatiach, pri dodržiavaní sociálneho odstupu, uctil pamiatku 14 neozbrojených civilistov, ktorí zahynuli, keď sovietske tanky a vojaci v roku 1991 zaútočili na televíznu vežu v litovskom hlavnom meste Vilnius a prevzali celoštátne vysielanie.
Tisíce ľudí vtedy prišli brániť parlament, ktorý ešte v roku 1990 vyhlásil nezávislosť od Moskvy, pretože sa obávali ďalšieho útoku sovietskej armády. Tá sa však stiahla.
"To bol začiatok pádu Sovietskeho zväzu," napísal na Twitteri litovský prezident Gitanas Nauséda.
Litva s 2,8 milióna obyvateľov a dva ďalšie pobaltské štáty Lotyšsko a Estónsko dosiahli neskôr v roku 1991 medzinárodné uznanie po piatich desaťročiach sovietskej okupácie. Potom sa v roku 2004 stali členmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
"Naša Únia je vďačná obrancom slobody v Litve, pretože dnešná Európa by bez ich odvahy vyzerala inak," povedala v stredu vo videoodkaze predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
"Udalosti z januára 1991 zohrali rozhodujúcu úlohu pri prekonaní rozdelenia nášho svetadielu," dodala.
Dojímavé každoročné oslavy, ku ktorým patrí aj zapaľovanie vatier počas noci a koncerty, boli zrušené a väčšina podujatí sa tento rok konala iba online. Dôvodom bola pandémia koronavírusu.
Za úlohu pri krvavom zásahu uväznili v 90. rokoch 20. storočia šiestich litovských predstaviteľov zo sovietskej éry, ale iba v posledných rokoch uskutočnila Litva súdny proces s hlavnými podozrivými, skrývajúcimi sa v Rusku a Bielorusku.
Súd vo Vilniuse v roku 2019 odsúdil v neprítomnosti bývalého sovietskeho ministra obrany a desiatky ďalších ruských občanov za vojnové zločiny - za ich úlohu pri zásahu. V súčasnosti sa týmto prípadom znovu zaoberá odvolací súd.
Rusko odmietlo žiadosť Litvy o vypočúvanie bývalého lídra Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a začalo trestné stíhanie litovských sudcov za ich nespravodlivý verdikt.
Litovčania využili toto výročie aj na poctu prodemokratickým protestom v Bielorusku. Litovský parlament v stredu 13. januára odovzdal svoju výročnú Cenu slobody bieloruskej opozičnej líderke Sviatlane Cichanovskej, žijúcej v exile vo Vilniuse. V Litve našlo útočisko celkovo vyše 350 bieloruských aktivistov.
Cichanovská prirovnala protesty vo svojej vlasti k litovskému zápasu za nezávislosť. Poďakovala sa Litve za podporu protestov proti bieloruskému autoritárskemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a označila to za skutočné bratstvo.
"Utrpenie Litovčanov pred 30 rokmi nebolo márne. Litva sa stala slobodnou krajinou a teraz môže slobodne pomáhať iným. Vlani v auguste začali Bielorusi svoj vlastný zápas za slobodu a neprestaneme, kým ju nedosiahneme," vyhlásila Cichanovská.
Členský štát Európskej únie si na podujatiach, pri dodržiavaní sociálneho odstupu, uctil pamiatku 14 neozbrojených civilistov, ktorí zahynuli, keď sovietske tanky a vojaci v roku 1991 zaútočili na televíznu vežu v litovskom hlavnom meste Vilnius a prevzali celoštátne vysielanie.
Tisíce ľudí vtedy prišli brániť parlament, ktorý ešte v roku 1990 vyhlásil nezávislosť od Moskvy, pretože sa obávali ďalšieho útoku sovietskej armády. Tá sa však stiahla.
"To bol začiatok pádu Sovietskeho zväzu," napísal na Twitteri litovský prezident Gitanas Nauséda.
OTD 30 years ago, defended its independence against Soviet military power. It was the beginning of the fall of #USSR. Today civil society in #Belarus calls for support to gain their democratic rights. Stay strong, raise hope, believe in freedom! You are not alone! #January13 pic.twitter.com/5S2VRuKX3x
— Gitanas Nausėda (@GitanasNauseda) January 13, 2021
Litva s 2,8 milióna obyvateľov a dva ďalšie pobaltské štáty Lotyšsko a Estónsko dosiahli neskôr v roku 1991 medzinárodné uznanie po piatich desaťročiach sovietskej okupácie. Potom sa v roku 2004 stali členmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
"Naša Únia je vďačná obrancom slobody v Litve, pretože dnešná Európa by bez ich odvahy vyzerala inak," povedala v stredu vo videoodkaze predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
"Udalosti z januára 1991 zohrali rozhodujúcu úlohu pri prekonaní rozdelenia nášho svetadielu," dodala.
Today we honour Lithuania´s Freedom Defenders & their bravery. 30 years ago, soviet tanks drove into a peaceful crowd standing for the country’s independence.
— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) January 13, 2021
Their sacrifice reminds us how precious EU values are. Today, we celebrate liberty, democracy & freedom of expression pic.twitter.com/X0WFz4Hrdx
Dojímavé každoročné oslavy, ku ktorým patrí aj zapaľovanie vatier počas noci a koncerty, boli zrušené a väčšina podujatí sa tento rok konala iba online. Dôvodom bola pandémia koronavírusu.
Za úlohu pri krvavom zásahu uväznili v 90. rokoch 20. storočia šiestich litovských predstaviteľov zo sovietskej éry, ale iba v posledných rokoch uskutočnila Litva súdny proces s hlavnými podozrivými, skrývajúcimi sa v Rusku a Bielorusku.
Súd vo Vilniuse v roku 2019 odsúdil v neprítomnosti bývalého sovietskeho ministra obrany a desiatky ďalších ruských občanov za vojnové zločiny - za ich úlohu pri zásahu. V súčasnosti sa týmto prípadom znovu zaoberá odvolací súd.
Rusko odmietlo žiadosť Litvy o vypočúvanie bývalého lídra Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a začalo trestné stíhanie litovských sudcov za ich nespravodlivý verdikt.
Litovčania využili toto výročie aj na poctu prodemokratickým protestom v Bielorusku. Litovský parlament v stredu 13. januára odovzdal svoju výročnú Cenu slobody bieloruskej opozičnej líderke Sviatlane Cichanovskej, žijúcej v exile vo Vilniuse. V Litve našlo útočisko celkovo vyše 350 bieloruských aktivistov.
Cichanovská prirovnala protesty vo svojej vlasti k litovskému zápasu za nezávislosť. Poďakovala sa Litve za podporu protestov proti bieloruskému autoritárskemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a označila to za skutočné bratstvo.
"Utrpenie Litovčanov pred 30 rokmi nebolo márne. Litva sa stala slobodnou krajinou a teraz môže slobodne pomáhať iným. Vlani v auguste začali Bielorusi svoj vlastný zápas za slobodu a neprestaneme, kým ju nedosiahneme," vyhlásila Cichanovská.
