Riga 6. mája (TASR) - Lotyšský parlament (Saeima) vo štvrtok schválil vyhlásenie, v ktorom uznal genocídu arménskeho národa spáchanú počas prvej svetovej vojny Osmanskou ríšou a odsúdil ju, informoval spravodajský portál Baltic News Network (BNN). Turecké ministerstvo zahraničných vecí tento krok odsúdilo a označilo ho za protizákonný.

Prijatý dokument predložil na posúdenie poslancom zahraničný výbor parlamentu, a to na dávnejší podnet skupiny poslancov vládnucich strán. Svoju iniciatívu pripomenuli v predvečer Dňa pamiatky obetí arménskej genocídy, ktorú si v Arménsku pripomínajú 24. apríla.

Tento rok sa ku krajinám, ktoré systematické vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov v rokoch 1915 - 1917 uznali za genocídu, pripojili 24. apríla aj Spojené štáty americké, čo vyvolalo ostrý protest Ankary.

Vo vyhlásení parlamentu sa zdôrazňuje, že Lotyšsko odsudzuje všetky zločiny, masové vraždenie a nútené presídlenie arménskych štátnych príslušníkov Osmanskou ríšou. Uvádza sa v ňom tiež, že Riga považuje za svoju povinnosť pomenovať takéto zločiny a pripomínať si ich, aby sa zabránilo ich opakovaniu.

Poslanci v texte vzdali úctu všetkým obetiam genocídy i pozostalým a deklarujú, že s vývojom zdravej a vyspelej demokracie je neoddeliteľne spojená aj otvorená diskusia o historických otázkach. Lotyšský parlament preto vyzýva aj medzinárodné spoločenstvo, aby "posúdilo tieto historické udalosti".

Rezort tureckej diplomacie označil tento krok lotyšského parlamentu za "neodôvodnený pokus o prepísanie histórie z politických dôvodov", odmietol ho a dôrazne odsúdil.

Turecké ministerstvo zdôraznilo, že "z pohľadu medzinárodného práva nie je dôvod označovať udalosti z roku 1915 za genocídu". Upozornilo tiež, že rozhodnutie lotyšských zákonodarcov je dôkazom uplatnenia dvojakého metra v prístupe k tejto téme.

Ankara preto vyzvala Rigu, aby "namiesto plnenia programu určitých kruhov, ktoré sa snažia siať nepriateľstvo,... napravila svoju chybu a podporila úsilie zamerané na mierové spolužitie v regióne, najmä medzi tureckým a arménskym národom".

Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v čase prvej svetovej vojny vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000 - 500.000 obetí, no odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu. Tvrdí, že šlo o obete konfliktov medzi obyvateľmi Osmanskej ríše, keď Arméni povstali proti svojim osmanským vládcom a postavili sa na stranu ruských jednotiek, ktoré prenikli do krajiny.

Jerevan už dlho požaduje od Ankary finančné odškodnenie a obnovenie vlastníckych práv pre potomkov zabitých pri masakrách, ktoré Arméni volajú Veľké zlo (v arménčine: Mec Jegern).