Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny, tentoraz úplne prepadla. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov, takže zostal mimo parlamentu.
Autor TASR
Riga 2. októbra (TASR) — Prozápadná centristická strana Nová jednota (JV) úradujúceho lotyšského premiéra Krišjánisa Karinša sa stala so ziskom 18,9 percenta hlasov víťazom sobotňajších parlamentných volieb. Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré zverejnila volebná komisia, informuje agentúra DPA.
Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,5 percenta hlasov. Zisk 10,9 percenta hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).
Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia (NA), ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za! (6,8 percenta). Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.
Opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny, tentoraz úplne prepadla. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov, takže zostal mimo parlamentu.
Rusky hovoriacu menšinu tak bude zastupovať euroskeptická a centristická strana Za stabilitu!, ktorá vznikla vo februári 2021 a dostala 6,8 percenta hlasov.
Strana Harmónia odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, avšak menej sa vyjadrovala k obvineniam, že ruské sily páchajú zverstvá v oblasti ľudských práv, píše agentúra AFP.
Europoslanec Nils Ušakovs z Harmónie povedal, že strana stratila podporu za svoju kritiku invázie. "Harmónia sa musela rozhodnúť, či bude konať zodpovedne, alebo sa bude populisticky zahrávať s národnou bezpečnosťou a štátnymi záujmami. Naša strana urobila jasnú voľbu a odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a toto stanovisko nezmeníme," uviedol Ušakovs pre agentúru LETA.
Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.
Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.
Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.
Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,5 percenta hlasov. Zisk 10,9 percenta hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).
Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia (NA), ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za! (6,8 percenta). Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.
Opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny, tentoraz úplne prepadla. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov, takže zostal mimo parlamentu.
Rusky hovoriacu menšinu tak bude zastupovať euroskeptická a centristická strana Za stabilitu!, ktorá vznikla vo februári 2021 a dostala 6,8 percenta hlasov.
Strana Harmónia odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, avšak menej sa vyjadrovala k obvineniam, že ruské sily páchajú zverstvá v oblasti ľudských práv, píše agentúra AFP.
Europoslanec Nils Ušakovs z Harmónie povedal, že strana stratila podporu za svoju kritiku invázie. "Harmónia sa musela rozhodnúť, či bude konať zodpovedne, alebo sa bude populisticky zahrávať s národnou bezpečnosťou a štátnymi záujmami. Naša strana urobila jasnú voľbu a odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a toto stanovisko nezmeníme," uviedol Ušakovs pre agentúru LETA.
Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.
Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.
Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.
