Riga 2. októbra (TASR) — Centristická strana Nová jednota (JV) úradujúceho lotyšského premiéra Krišjánisa Karinša sa stala so ziskom 18,9 percenta hlasov víťazom sobotňajších parlamentných volieb. Vyplýva to z výsledkov, ktoré po sčítaní 95 percent odovzdaných hlasov zverejnila volebná komisia, informuje agentúra DPA.

Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,8 percenta hlasov. Zisk 11 percent hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).

Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia, ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za!, ktorá iba tesne prekročila päťpercentnú hranicu. Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.

Po zarátaní zostávajúcich hlasov by sa pomer síl mohol ešte zmeniť. Na to sa spolieha najmä opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov a hrozí, že zostane mimo parlamentu.

Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.

Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.

Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.